Nový druh takého veľkého cicavca veda predtým nezaznamenala 50 rokov. Tieto tury, ktorým sa tiež hovorí ázijské jednorožce, možno aj dnes vidieť iba veľmi zriedkavo. Žiadny biológ ich v divokej prírode nevidel, existuje len niekoľko snímok z fotografických pascí. A potom správy, že sa dedinčania pokúšali chovať tieto zvieratá v zajatí, ale po niekoľkých týždňoch im uhynuli, zrejme pre nevhodné kŕmenie.
O saolách sa vie vďaka biológovi Do Tuocovi, ktorý v roku 1992 v prírodnej rezervácii Vu Quang v strednom Vietname našiel dve lebky a rohy z neznámeho zvieraťa. Nasledovali ďalšie nálezy, medzi ktorými bola celá koža. Laboratórne testy potom v roku 1993 preukázali nielen to, že ide o nový druh, ale aj nový rod z čeľade turovitých, ku ktorým sa radia ovce, kozy, antilopy alebo tury.
Čítajte aj Izraelčania naučili karasy zlaté šoférovať vozidielka po zemi
Najskôr dostal meno vuquangský tur, neskôr saola, čo je v jazyku etnika Lao odkaz na špicaté rohy. Objav nového druhu bol označovaný za najúžasnejšiu udalosť zoológie v 20. storočí, ale teraz, po 30 rokoch, sú saoly považované za jedno z najohrozenejších zvierat. Počty zrejme rýchlo klesajú najmä kvôli pytliactvu, ktorému sa vo Vietname darí od roku 1994. Pytliaci sa pritom nezameriavajú výhradne na saoly, ale na úlovky vhodné pre vyznávačov tradičnej ázijskej medicíny alebo jednoducho na zdroj mäsa.
Saoly žijú v Annámskom pohorí, ktoré sa tiahne v dĺžke okolo 1 000 kilometrov Laosom, Vietnamom a severovýchodom Kambodže. Aj keď v tamojších rezerváciách posilňujú hliadky, pytliactvo je čoraz intenzívnejšie. „Tisíce ľudí používajú oká, v lesoch sú ich milióny. To znamená, že veľké cicavce a niektoré vtáky nemôžu uniknúť a v Annámskom pohorí ich ubúda,“ hovorí študent Coloradskej štátnej univerzity Minh Nguyen, ktorý sa vo svojom doktorandskom štúdiu zameriava na jelene muntžaky. V roku 2001 sa odhadovalo, že v Laose žije 70 až 700 saol a vo Vietname ďalších niekoľko stoviek.
Čítajte aj Orangutanie matky sú trpezlivé, ale nie donekonečna
Nedávno odborníci odhad zredukovali na niečo vyše 100 jedincov. Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) saoly v roku 2006 zaradil medzi kriticky ohrozené druhy. Naposledy fotopasca zachytila jednu saolu v roku 2013 v rezervácii v strednom Vietname. Dedinčania odvtedy zbadali niekoľko zvierat blízko vietnamského národného parku Pu Mat a v laoskej provincii Bolikhamsai.
Biológovia William Robichaud a Simon Hedges v roku 2006 založili organizáciu na ochranu saol (SWG) s cieľom nájsť zostávajúce voľne žijúce jedince a využiť ich v chovnom programe v zajatí. Z neho potom mali byť zvieratá znovu vypustené do voľnej prírody. SWG spolupracuje s ochrancami v Laose a vo Vietname, získava informácie od miestnych ľudí, ale saoly neprestávajú unikať. V rokoch 2017 až 2019 SWG rozmiestnila 300 fotopascí na území 28 štvorcových kilometrov v chránenej oblasti v Laose.
Ani jeden z miliónov snímok nezachytil saolu. Podľa IUCN existuje určitý prehľad asi o 30 percentách teritória, na ktorom saoly žijú, a intenzívne sa pátralo na dvoch percentách tohto teritória.
Čítajte aj Nový druh žaby z panamskej džungle dostal meno po aktivistke Thunbergovej
Fotopasce nie sú najlepší prostriedok na nájdenie zvierat, ktoré sa pohybujú jednotlivo na rozľahlom území močiarov a hustého lesa. IUCN chce pátranie zintenzívniť. Nadácia Saola začala na tento účel zhromažďovať peniaze. Chce vycvičiť psov, ktorí budú schopní vyhľadať trus saol. Na mieste sa potom vykoná rýchly test DNA, a keď potvrdí, že ide o saolu, začne sa po nej v danom mieste pátrať. Pokiaľ bude hľadanie úspešné, budú nájdené zvieratá odvezené do chovného centra vybudovaného vietnamskou vládou a SWG v národnom parku Bach Ma v strednom Vietname.
„Je to významná chvíľa histórie ochrany prírody. Vieme, ako vyhľadať a zachrániť tohto cicavca, ktorý žije na planéte Zem možno osem miliónov rokov. Potrebujeme ale, aby ľudia pomohli a podporili nás. Nebude to drahé a pre saoly, Annámske pohorie aj pre nás to bude mať veľký význam," povedal Robichaud.