Schránky živočíchov v maurícijskej kultúre vždy hrali významnú úlohu – ulity druhu Monetaria annulus, známe tiež ako kauri, sú darčekom vyjadrujúcim lásku alebo šťastie. Schránky zavinutca peniažkového (Monetaria moneta) bývali na Mauríciu tiež veľmi časté – ulita tohto mäkkýša sa v niektorých častiach Afriky používala ako platidlo.
Ulít a lastúr morských živočíchov na ostrove za posledné tri desaťročia ubudlo o 60 percent, uvádza oceánograf Vassen Kauppaymuthoo. Dôvodom je podľa neho klimatická zmena a činnosti ako nadmerný rybolov, cestovný ruch a znečistenie z odpadových vôd a lodí.
Čítajte aj Francúzska firma nebude ponúkať akváriové gule, privádzajú ryby k šialenstvu
Maurícius je čo sa týka klimatickej zmeny jednou z najzraniteľnejších krajín na svete. Ohrozuje ho stúpajúca hladina mora, suchá a cyklóny. Stúpajúca teplota morskej vody má vplyv na väčšinu tamojšieho ekosystému vrátane lastúr a ulít, v ktorých žijú mäkkýše, zatiaľ čo rastúci pomer oxidu uhličitého v atmosfére podľa Kauppaymuthooa „spôsobuje okysľovanie oceánu, kvôli ktorému sú schránky živočíchov tenšie“.
„Kvôli tomu majú následne problém schránku aj vytvoriť,“ dodáva odborník. Má to aj ďalšie, nepriame dôsledky – a devastujúce dopady pre koralové útesy a ekosystém okolo ostrova.
„Keď nemáte mäkkýše, nemáte predátorov a kvôli tomu sa rozmnožia iné organizmy, čo spôsobí nerovnováhu v ekosystéme tropického ostrova aj inde vo svete,“ vysvetľuje oceánograf. Malé ryby a chobotnice prázdne schránky napríklad používajú ako úkryt a ochranu, niektoré druhy vtákov zas ich úlomky využívajú pri stavbe hniezd.
Čítajte aj Ruský fotograf zachytil ľadové medvede zabývané v meteorologickej stanici
Klimatický aktivista Anesh Mungur, ktorý je súčasťou maurícijskej odnože hnutia Fridays for Future (Piatky pre budúcnosť), sa domnieva, že je potrebné konať a zabrániť ekologickým katastrofám v oblasti. Príkladom je veľký únik ropy do mora z minulého roku.
Okolo 1000 ton ropy z plavidla MV Wakashio, ktorý vlastní japonská spoločnosť, uniklo do oceánu, keď loď nabehla na koralový útes. Spôsobila tak najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii ostrovného štátu.
„Životné prostredie nášho mora to tvrdo zasiahlo vrátane koralov, mäkkýšov a ďalších organizmov a následky ostrov stále sužujú,“ uviedol Mungur.
Pri havárii bolo poškodených asi 300 metrov koralového útesu a uhynulo mnoho rýb – čo uškodilo živobytie miestnych rybárov.
„Myslím si, že veľa ľudí nevie o význame mušlí a ako veľmi ich to ovplyvňuje,“ dodal aktivista Mungur.
Čítajte aj Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba dosiahol cieľ – 1,5 milióna km od Zeme
Podľa Kauppaymuthooa nesú vinu za úbytok schránok aj ich zberači, ktorí ich často zbierajú, keď v nich ešte malé živočíchy žijú. Maurícijská vláda sa ľudí snaží od zberu – a predaja suvenírov turistom – odradiť. Za posledných 15 rokov v súvislosti s tým prijala dva zákony. Ľudia teraz môžu v súlade so zákonom zozbierať na plážach iba desať mušlí.
Napriek právnym úpravám a skutočnosti, že je teraz vývoz schránok nelegálny, je ťažké ľuďom v zbere týchto suvenírov zabrániť.
„Nezbierajte ich na pláži,“ vyzýva Kauppaymuthoo s tým, že schránky tiež bránia erózii pobrežia. Čím viac mušlí je na piesočnatých brehoch, tým ťažšie je pre vietor, vlny a vodné prúdy odnášať pobrežné usadeniny.
„Na mušle sa pozrite, vyfoťte si ich – tak môžete mať pekné spomienky na dovolenku v trópoch a zároveň vedieť, že ich chránite,“ radí odborník.