Horská rezervácia v juhoománskej provincii Zufár sa síce nachádza neďaleko prístavného mesta Salála, je ale ako z iného sveta. Letné monzúny každý rok na pôsobivé divadlo premenia púšť na záplavu zelene a vodou zaplnia vyschnuté korytá riek i jazerá. Hôr sa ale fenomén netýka. Rezervácia zostáva suchá a nepriateľská – pritom práve táto oblasť je domovom leoparda arabského, napísal spravodajský server CNN.
Z ôsmich žijúcich poddruhov leoparda je ten arabský jeden z najvzácnejších. Odhaduje sa, že v prírode žije menej ako 200 dospelých jedincov, hovorí Urs Breitenmoser, spolupredseda skupiny špecializovanej na mačkovité šelmy Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN). Aj tento počet je ale neistý. Dáta o týchto plachých tvoroch, ktoré oveľa častejšie zaznamená fotopasca ako oko pozorovateľa, je možné získať len s ťažkosťami.
Čítajte aj Kam sa z pláží Maurícia strácajú ulity a lastúry?
Leopardi kedysi žili po celom Arabskom polostrove, v súčasnosti sa podľa IUCN vyskytujú len v Ománe, Jemene a Saudskej Arábii. Možno do ich teritórií spadá aj Izrael. V Saudskej Arábii ani Izraeli ho ale nikto dlho nevidel. K prudkému úbytku leopardov arabských prispel konflikt človeka s divokou prírodou, strata prirodzeného prostredia a lov zvierat, ktoré sú leoparďou korisťou.
Veľkej mačkovitej šelme preto hrozí vyhynutie. Na zabezpečení jej budúcnosti pracujú oddaní ochranári prírody, ktorí odmietajú pripustiť, aby leopard v regióne zdieľal osud tamojších levov a gepardov.
V horských pásmach Džabal Samhán, Džabal Kará a Džabal Kamár v Zufári žije okolo 50 dospelých leopardov, uvádza Hádíl Hikmaní z ománskeho štátneho úradu pre životné prostredie. Najväčšia jednoliata populácia zložená z 20 až 30 dospelých žije na rozlohe 4500 kilometrov štvorcových v rezervácii Džabal Samhán.
Čítajte aj Ruský fotograf zachytil ľadové medvede zabývané v meteorologickej stanici
„Sú veľmi plachí,“ hovorí Hikmaní, ktorý naposledy videl leoparda naživo pred dvoma rokmi. Teritórium šelmy môže dosahovať rozlohu viac ako 150 kilometrov štvorcových a pretože ich v rezervácii sleduje len 20 správcov, zahliadnuť ho je vzácnosť.
„Jediný spôsob, ako tieto zvieratá študovať, je pomocou technológie, či už ide o fotopascu alebo odber genetických vzoriek (často z trusu),“ uvádza ochranár.
Ománski pastieri v minulosti leopardy trávili, strieľali alebo ich chytali do pascí, aby ochránili svoj dobytok. Zabitie leoparda alebo zvieraťa, ktorým sa živí, ako je napríklad priamorožec arabský alebo gazela obyčajná, je v Ománe nelegálne od roku 1976.
Čítajte aj Grissom, White a Chaffee na Mesiac nikdy nedorazili. Zhoreli v kozmickej lodi
V súčasnosti je Omán ohľadom ochrany leopardov arabských v priekopníckej pozícii. V roku 2014 tamojšia vláda spustila program, ktorý farmárom kompenzuje dobytok, ktorý padol leopardom za obeť. Stratégia je to účinná, hovorí Hikmaní. Viac sa ale možno osvedčili osvetové programy, ktoré majú zmeniť spôsob, akým ľudia na leopardy nazerajú.
„Nechceme ľudí trestať. Chceme s nimi na ochrane tohto zvieraťa spolupracovať,“ dodal Hikmaní. Ochranár je sám živým príkladom medzigeneračného posunu v názore na ochranu prírody. Jeho otec je jedným z mála ľudí, ktorí v okolí Džabal Samhán stále pasú ťavy. „Pred 40 rokmi by neváhal leoparda zastreliť. Teraz jeho syn vedie jedinú leopardiu iniciatívu,“ vysvetľuje ochranár prírody na dôchodku a niekdajší poradca pre záležitosti životného prostredia v Maskate Andrew Spalton.