Chceli získať silnejšie zviera schopné prenášať väčší náklad. Dokazujú to obrazcov, ktoré sa stále nachádzajú na fasáde chrámu zasvätenom predislamskej bohyni Allat. Informoval o tom izraelský denník Haarec.
Archeológovia, ktorí publikovali na túto tému článok v odbornom časopise Antiquity, sa domnievajú, že vládcovia Hatry dovážali ťavy dvojhrbé zo vzdialenej Strednej Ázie, aby ich skrížili s ťavami jednohrbými, čiže dromedármi, ktorí žili vtedy v Arábii. Kríženci mali byť statnejší a schopní väčšej záťaže. Toto kríženie bolo súčasťou širšej politiky Hatry, ktorá si chcela získať väčší podiel na obchodovaní v púštnej Arábii, usudzuje archeológ z univerzity v Padove Massimo Vidale. Hatra by tým nadobudla väčšiu nezávislosť na Perzii a Rímskej ríši.
Čítajte aj Vedci vo Viedni naučili papagáje kakadu hrať biliard
Príbeh krížencov odhalili záchranné práce chrámu bohyne Allat (arabsky Al-Lát) uctievanej v minulosti Arabmi na Blízkom východe. Chrám bol postavený okolo roku 168 nad bývalou svätyňou, ale má za sebou desaťročia nezáujmu a neskôr drancovanie z rokov 2014 až 2017, kedy v tejto oblasti dnešného Iraku pôsobil Islamský štát (IS).
Sochy ľudí boli zničené a časť objektu strhnutá buldozérmi, avšak IS stavbu na rozdiel od ďalších cenných historických pamiatok v Iraku a Sýrii úplne nezdevastoval. Jedným z dôvodov môže byť fakt, že chrám prvýkrát nechal reštaurovať niekdajší iracký prezident Saddám Husajn, ktorého meno je vyryté na mnohých kameňoch stavby. V radoch IS slúžilo mnoho ľudí z bývalej Saddámovej armády a mali záujem zabrániť zničeniu objektu pripomínajúceho aj Saddáma.
Súčasné reštaurátorské práce vykonávajú talianski odborníci a nad jedným z vchodov našli preklad s dvoma radmi tiav vyrytých do kameňa. Zvieratá sú obrátené k ľudskej figúre, zrejme k prvému panovníkovi Hatry Sanatrukovi I.
Čítajte aj Šimpanzy si liečia zranenia rozdrveným hmyzom, pomáhajú tak aj ostatným
Väčšina z týchto spodobených tiav sú jednohrbé, v Arábii vtedy bežne k videniu a ľahko rozoznateľné od dvojhrbých ázijských tiav. Avšak tie vpredu sa líšia – majú veľké chumáče srsti na hlave, krku a predných nohách. A tiež malú priehlbinu v hrbe, čo vyzerá skoro, ako by ich mali dva, avšak nie tak celkom. To práve je podľa Vidaleho typické pre krížencov, ktorí sa stále chovajú niekde v Strednej Ázii.
Prečo ale niekdajší umelci venovali toľko úsilia tomu, aby zachytili zvieratá s takou presnosťou? Archeológovia sa domnievajú, že blízkosť krížencov a postavy panovníka znamená, že bola kráľovská rodina do získania nového druhu zapojená a jej cieľom bolo získať podiel na obchodovaní v Arábii. Títo kríženci dávali viac mlieka, lepšie znášali ťažké klimatické podmienky a uniesli 400 až 500 kilogramov nákladu, teda dvojnásobok v porovnaní s prvotnými druhmi. Kríženci boli teda cenné zvieratá.
Ale starať sa o ne bolo nákladné. Nielen preto, že bolo treba priviezť dvojhrbé ťavy z veľmi vzdialených krajov, ale aj preto, že títo kríženci boli neplodní, takže bolo nutné kríženie opakovať v každej generácii.
Čítajte aj Austrália vyhlásila koaly na časti svojho územia za ohrozený druh
To, že sú na chráme podoby tiav, neprekvapuje. Ťava bol spájaný s Allat, bohyňou vojny, lásky a spravodlivosti. Jej predchodkyňou je mezopotamská Ištar. Starí izraeliti, ktorí v čase prvého chrámu (950 až 586 pred naším letopočtom) zďaleka neboli monoteistickí, ju nazývali Ašéra. Allat sa objavuje aj v apokryfnej moslimskej tradícii. Podľa nej prorok Mohamed pôvodne povoľoval tým, ktorí prijali islam, aby sa ďalej modlili k nej aj iným pohanským bohom.
Pretože Allatiným zvieraťom bola ťava, uctievali ju púštne kmene, pre ktoré bola ťava nevyhnutným prostriedkom na prežitie a prosperitu. To mohlo byť dôvodom, prečo nechal Sanatruk chrám zasvätiť Allat – chcel upevniť svoje vzťahy s arabskými obchodníkmi. Nie je náhodou, že priestranstvo pred chrámom slúžilo aj ako trhovisko a miesto odpočinku karavan.
Čítajte aj Dojíma vás osud ľadových medveďov v Arktíde? Nedostatok snehu ovplyvňuje aj náš život
Vládnuca dynastia Hatry chcela zasvätením chrámu a kontrolou nad krížením tiav využiť „púštnu silu“ arabských kmeňov, domnieva sa Vidale. Ako iné malé štáty regiónu bola nárazníkom medzi mocnými ríšami a vazalom jednej z nich, Perzie. Vládcov Hatry ale toto postavenie netešilo a snažili sa získať väčšiu nezávislosť. „Tak ako ostatní na okraji ríš sa snažili zbaviť sa povinnosti platby daní centrálnej mocnosti a byť nezávislí. Preto Sanatruk ‚importoval‘ uctievanie arabskej bohyne a urobil zo seba ochrancu obchodu tým, že zaistil ‚superťavy‘. Zrejme za to žiadal podiel na zisku,“ domnieva sa Vidal.
Spočiatku táto hra s ohňom Hatre prechádzala a kráľovstvo prosperovalo. Peržania ale svojim niekdajším spojencom ich odpadlíctvo nikdy neodpustili. Okolo roku 241 ich kráľ Šápúr I. v rámci vojny s Rímom Hatru obsadil a mesto vyplienil. Zostalo opustené až do našich čias.