Narodenie Dolly znamenalo veľký vedecký úspech, zároveň však otvorilo množstvo otázok. Ovečka Dolly bola totiž prvým živočíchom naklonovaným z dospelej bunky cicavca a metóda, vďaka ktorej sa narodila, je teoreticky použiteľná aj v prípade človeka. Asi najznámejšia ovčia celebrita však na výnimočnosť možno doplatila, a to o polovicu kratším životom v porovnaní s obyčajnými ovcami.
Dolly vznikla metódou nukleárneho transféru. To v praxi znamenalo, že z vajíčka jednej ovce bolo odstránené jadro, ktoré vedci nahradili jadrom bunky z vemena iného jedinca toho istého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darkyne bunkového jadra. Pretože však bola pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, nechali škótski vedci pod vedením Wilmuta a Keitha Campbella splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinula asi desatina, presne 29 embryí.
Čítajte aj Slovenský vedec odhalil pôvod jedného z najobľúbenejších jašterov
Tie vedci implantovali do materníc 13 náhradných ovčích matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jediné mláďa – Dolly. Na svet prišlo už v júli 1996, ale jeho existencia bola verejnosti prezradená až o sedem mesiacov neskôr. Utajenie bolo také prísne, že ani ošetrovatelia nevedeli, čím presne je jahňa, o ktoré sa starali, výnimočné. Svoj úspech vedci oznámili až vtedy, keď mali hotové všetky testy a bolo stopercentne isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.
Správa sa vo vedeckej komunite stala skutočnou senzáciou. Nabúrala totiž jedno z ústredných dogm vývojovej biológie, ktoré tvrdilo, že špecializovaná dospelá bunka sa už nemôže vrátiť späť do univerzálneho štádia, a premeniť sa na bunku iného orgánu. Pri Dolly k tomu ale evidentne došlo, pretože jadro bunky pochádzalo z mliečnej žľazy, napriek tomu sa z neho vyvinula kompletná ovca so všetkými orgánmi.
Spočiatku sa Dolly nijako neodlišovala od svojich vrstevníčok, a dokonca bola neskôr schopná priviesť na svet potomkov. Avšak už vo veku jedného roku vedci odhalili, že stav jej chromozómov nezodpovedá veku. Po zverejnení tejto informácie sa objavili špekulácie, že príroda „pripočítala“ Dolly vek ovce, z ktorej DNA vzišla.
Čítajte aj Nový biomateriál je nádejou pre pacientov s poškodenými kosťami tváre
Vedci z Roslinovho inštitútu to však spochybňujú s tým, že pri dôkladnej lekárskej prehliadke neboli u Dolly objavené žiadne abnormality súvisiace s predčasným starnutím.
Tak či onak, na jeseň 2001 sa u Dolly prejavila artritída, u zvierat jej veku neobvyklá. A aby toho nebolo málo, niekedy v tom čase začala v stáde, ktorého bola súčasťou, vyčíňať neliečiteľná pľúcna infekcia. Ráno 10. februára 2003 začala kašľať aj samotná Dolly, ktorá bola o štyri dni neskôr podrobená vyšetreniu na počítačovom tomografe. Ten v hrudi ovce odhalil nádor, ktorý by zvieraťu pravdepodobne priniesol veľké utrpenie. Preto ju radšej utratili.
Čítajte aj Srdce na transplantáciu možno viezť dlhšie vďaka prístroju, ktorý zaň bije
Napriek tomu, že sa oproti väčšine vrstevníc dožila len polovičného veku, v istom zmysle sa stala nesmrteľnou. Ukázala totiž, že dospelé bunky zvieracích i ľudských organizmov sú oveľa flexibilnejšie, než si vedci mysleli. Dala tak nový impulz terapeutickému klonovaniu, od ktorej si mnohí sľubujú víťazstvo nad množstvom doposiaľ neliečiteľných chorôb. Aj preto je Dollyino vypchaté telo jedným z najvyhľadávanejších exponátov prírodopisných zbierok expozície škótskeho Národného múzea.
Neskôr vedci naklonovali aj kravy, ošípané či psy. U primátov sa to podarilo až v roku 2018, keď čínski vedci naklonovali dva makaky (Čung Čung a Chua Chua). Podľa amerického časopisu Scientific American z roku 2016 ale hlavným odkazom Dolly nie je vlastné klonovanie zvierat, ale pokrok vo výskume kmeňových buniek.