Práve veľkosť a vysoká hmotnosť je dôvodom, prečo sa labute horšie vyhýbajú prekážkam, akými sú aj elektrické vedenia, do ktorých narážajú. Riešenie ponúka projekt LIFE Danube Free Sky, ktorý realizujú v krajinách pozdĺž Dunaja, s finančnou podporou programu LIFE Európskej únie a ministerstva životného prostredia.
„V rámci tohto medzinárodného projektu, venovaného primárne ochrane vtáctva pred nárazmi do elektrických vedení a zásahom elektrickým prúdom, prebieha momentálne aj na území Slovenska v okolí Dunaja doposiaľ najväčší koordinovaný systematický monitoring v strednej a východnej Európe. Len pomerne nedávno náš výskum ukázal, že okrem distribučných vedení pre labute predstavujú riziko aj prenosové vedenia. Veľmi si vážime, že ihneď po zistení ich rizikovosti zodpovedná spoločnosť, Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), pristúpila na spoluprácu,“ hovorí Marek Gális, odborný koordinátor projektu z Ochrany dravcov na Slovensku.
Čítajte aj Newsweek: Čo znamenajú rôzne polohy, v ktorých mačky rady spia?
Aj keď labute považujeme za bežný druh, platí to len čiastočne. Na Slovensku sa napríklad labute početne celoročne vyskytujú iba na západe a juhozápade krajiny. Aj tu však pomerne nedávno dokázala významne ohroziť lokálne populácie vtáčia chrípka.
Labuť váži 10 až 12 kilogramov a s rozpätím krídel 2 až 2,4 metra je pre ňu typický dlhý a pomalý prelet. Preto sa labute ťažšie vyhýbajú prekážkam – čím neskôr bariéru zbadajú, tým je riziko zrážky väčšie. Labute patria u nás medzi najčastejšie obete nárazov do elektrických vedení.Počas prvých mesiacov roka zaznamenávame zvýšenú frekvenciu preletov labutí, ktoré sa postupne presúvajú z vodných plôch za potravou na okolité polia.
Čítajte aj Japonský "Kameň smrti" sa rozlomil. Oživil staré povery
„Vďaka monitoringu bude známe, ktoré úseky zo skúmaných vedení predstavujú najväčšie riziko pre vtáctvo z hľadiska nárazov. Sem následne budú umiestnené prvky na zvýšenie viditeľnosti vedení. V rámci projektového územia na Slovensku pribudne až 70 km prenosových vedení 400 kV s inštalovanými zviditeľňovacími prvkami,“ hovorí Peter Dovhun, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS.
„Okrem zvyšovania bezpečnosti vtáctva v súvislosti s existujúcimi vedeniami sa venujeme aj posudzovaniu rizikovosti plánov výstavby nových trás, vďaka čomu SEPS zabezpečí účinné preventívne opatrenia aj na nových úsekoch,“ dodal Peter Dovhun.
Čítajte aj Nové štúdie podporujú domnienku, že sa koronavírus začal šíriť z wuchanského trhu
- Riziko nárazu sa zvyšuje pri prelete v kŕdli. Prvé labute z čela kŕdľa síce zareagujú na prekážku a nadletia ju, ostatné to však už nemusia stihnúť.
- Labuť váži priemerne iba o niekoľko kilogramov menej ako najťažší európsky lietajúci vták – drop veľký. Dropy boli kedysi na Slovensku omnoho početnejšie, hniezdili predovšetkým v oblasti Žitného ostrova. Dnes poznáme len jedinú lokalitu, kde sporadicky zahniezdi zopár sliepok a kde sa pravidelne v zime zdržiavajú veľké kŕdle západopanónskej populácie. Okrem zmien v spôsobe využívania krajiny doplatili dropy na budovanie nadzemných elektrických vedení, pričom dochádzalo k smrteľným zrážkam. Preto, ak aj teraz považujeme labute či volavky za pomerne bežné druhy, určite je na mieste venovať zvýšenú pozornosť ich ochrane, vrátane preventívnych opatrení na elektrických vedeniach.
- Špeciálne prvky pre zvýšenie viditeľnosti elektrických vedení sa inštalujú na zemné lano, ktoré je v rámci prenosového vedenia najvyššie, najtenšie a predstavuje pre letiace vtáky takmer neviditeľnú prekážku.