Podľa vedcov sa tu počas posledného desaťročia zabýval pavúk Trichonephila clavata, ktorého pôvodnou domovinou sú Japonské ostrovy, Kórejský polostrov, Čína a Taiwan. A tento jedovatý pavúk dorastajúci do dĺžky až desiatich centimetrov sa môže ďalej šíriť aj na severovýchod USA.
Pavúky majú dlhé nohy a nápadne čierno-žlto-šedo pruhované brucho. Juhovýchod Spojených štátov im vyhovuje vďaka svojmu teplému podnebiu, uviedol spoluautor štúdie Benjamin Frick z Georgijskej univerzity. Počas svojho výskumu ale zistil, že pavúk je schopný prežiť aj v chladnejšom podnebí, a preto je možné, že sa bude ďalej šíriť smerom na severovýchod.
Čítajte aj Paradox lámajúcich sa jašteričných chvostíkov má riešenie
Podľa Fricka ale nepredstavuje hrozbu a neexistujú žiadne údaje, ktoré by dokazovali, že je škodlivý pre prostredie, do ktorého sa ako invázny druh rozšíril. „Vzhľadom k tomu by sa ľudia nemali púšťať do pavúčej genocídy – jediné, čo by tým dosiahli, je zbytočné zabíjanie krásneho zvieraťa,“ povedal.
Nikto presne nevie, ako sa pavúky dostali cez polovicu sveta z juhovýchodnej Ázie na juhovýchod Spojených štátov, ale podľa Fricka je najpravdepodobnejšie, že sa ako čierni pasažieri zviezli v nejakom prepravnom kontajneri s tovarom pochádzajúcim z ich pôvodnej domoviny.
Dokážu však aj lietať vzduchom; čerstvo vyliahnuté pavúčiky vytvoria tenké vlákna, na ktorých sa nechajú unášať vetrom do vzdialenosti až niekoľkých kilometrov. S ľuďmi sú ich možnosti dopravy prakticky neobmedzené.
Čítajte aj Labute budú menej hynúť po zásahu elektrinou. Pomôžu im bezpečnostné prvky
„Občas vzbudí pozornosť pavúk, ktorý sa nájde v nejakom tovare. Ale skutočnosť je taká, že na každého pavúka, ktorého uvidíme, pripadá pravdepodobne ďalších desať, ktorí uniknú odhaleniu,“ povedal Frick.
Podľa Pauly Cushingovej, vedúcej kurátorky oddelenia bezstavovcov v Prírodovednom múzeu v Denveri, sú ale jedovaté. To znamená, že môžu otráviť niektoré tvory, napríklad hmyz, ktorý tvorí ich potravu, uviedla Cushingová, ktorá sa na štúdii nepodieľala.
Pavúčie tesáky však prakticky nie sú schopné preniknúť ľudskou kožou, uviedol Frick. Jediný prípad, kedy môžu človeka alebo domáceho maznáčika uhryznúť, je, keď sú aktívne obmedzované – napríklad, keď ich niekto omylom pritlačí.
Čítajte aj V Škótsku objavili pozostatky zrejme najväčšieho vtákojaštera z obdobia jury
Skôr než ohrozujúce sú na obtiaž, pretože si stavajú veľké, trojrozmerné siete na voľných miestach, ktorými môžu byť napríklad turistické alebo cyklistické chodníky. „Najväčšie nebezpečenstvo pre človeka spočíva v tom, že keď prejde ich pavučinou, môže mať tvár plnú krásnych zlatých hodvábnych vlákien,“ uviedla Cushingová.
Navyše sa hojne množia, takže ľudia na juhovýchode by mali počítať s tým, že s nimi prídu do tesného kontaktu, či už chcú, alebo nie, dodal Frick. Predpokladá ale, že sa časom prispôsobia svojmu novému životnému prostrediu a naučia sa žiť po boku ľudí tak, aby sa navzájom čo najmenej obťažovali.