Tieto pohrebné miesta „pozoruhodnej vedeckej kvality“ boli odkryté počas prípravných prác na rekonštrukciu sanktusníka štíhlej drevenej veže situovanej na hrebeni strechy v bode, kde bočná chrámová loď pretína hlavnú loď katedrály. Vo veži býva umiestnený malý zvon. Veža sa zrútila následkom požiaru.
Medzi hrobkami bol „kompletne zachovaný sarkofág z olova v tvare človeka“. Predpokladá sa, že rakvu vyrobili pre vysokého hodnostára v 14. storočí po výstavbe katedrály (1163–1345).
Vedci tiež objavili kusy maľovaných sôch, ktoré sa nachádzali tesne pod súčasnou úrovňou podlahy katedrály. Zrejme išlo o súčasť pôvodnej chórovej priečky z 13. storočia architektonického prvku oddeľujúceho oblasť oltára od zvyšku hlavnej chrámovej lode.
K novým nálezom došlo v čase, keď sa rekonštrukčné tímy pripravujú na inštaláciu obrovského lešenia v súvislosti s opätovným osadením sanktusníka a potrebovali skontrolovať stabilitu podlažia. Pri tom objavili podzemný vykurovací systém z 19. storočia; zmienený sarkofág ležal medzi jeho tehlovými rúrami.
Napriek nadšeniu z nálezu čas hrá proti archeológom. Svoje práce totiž musia dokončiť do 25. marca, ešte pred obnovením projektu rekonštrukcie. Dôvodom je snaha parížskych úradov o dodržanie termínu plánovaného znovuotvorenia katedrály v roku 2024.