Zistili, že mloci s rýchlejším „spaľovaním“ sú pohybovo aktívnejší a majú väčšiu šancu zohnať potravu aj partnera. Táto výhoda ale platí iba v prostredí s dostatkom zdrojov. Navyše má aj svoje záporné stránky – napríklad väčšie riziko odhalenia predátorov. Výskum zverejnil časopis Frontiers in Ecology and Evolution.
Mlok obyčajný či horský alebo ropucha obyčajná. Ešte pred pár desiatkami rokov úplne bežní obyvatelia lesov, okolia riečok a tôní, a to aj v blízkosti miest. Dnes sú čoraz väčšou vzácnosťou a je otázka, nakoľko sa im podarí prispôsobiť sa globálnym klimatickým zmenám. Ich možnosti adaptácie dlhodobo študuje tím Lumíra Gvoždíka na pracovisku Ústavu biológie stavovcov AV ČR v Studenci na Vysočine.
Čítajte aj Vedci v Indii objavili záhadné obrie kamenné nádoby
Tuční budú chudí, chudí budú studení
Jedným z kľúčových znakov, na ktorý sa u obojživelníkov vedci zameriavajú, je tzv. štandardný metabolizmus. Ten totiž zásadne ovplyvňuje ich schopnosť prežiť za určitých podmienok a úspešne sa rozmnožovať. Na určenie rýchlosti metabolizmu sa používa okrem iného metóda zvaná respirometria. Pri nej sa sleduje spotreba kyslíka ako u živočíchov dýchajúcich vzdušný kyslík (dospelí mloci), tak u organizmov v štádiách, v ktorých prijímajú kyslík rozpustený vo vode (larvy). Získané dáta odborníci ďalej analyzujú a porovnávajú.
„S použitím moderných štatistických prístupov sme preukázali, že v populácii mlokov sú jedinci s rýchlejším metabolizmom aktívnejší, a naopak tí s pomalším metabolizmom sú zároveň menej aktívni, čím sme konečne potvrdili jeden zo základných predpokladov modelu energetického riadenia organizmu,“ komentuje výsledky jedinečného výskumu vedúceho skupiny Lumír Gvoždík.
Foto: AV ČR
Pokiaľ je ale v prostredí málo zdrojov potravy, je výhodnejší metabolizmus pomalší, taký, ktorý šetrí energiu. Teda, ako Lumír Gvožík pripomína staré príslovie „tuční budú chudí, chudí budú studení“.
Čítajte aj Objavili fosíliu dinosaura, ktorý zahynul v deň, keď Zem zasiahol asteroid
Opakované experimenty
Výskumníci merali kľudový metabolizmus a pohybovú aktivitu u šesťdesiatich dvoch mláďat mloka horského celkom štyrikrát. Vždy dvakrát v dvoch rôznych teplotách – pri 12 °C a 22 °C. Práve teplota prostredia je totiž pre studenokrvné organizmy veľmi dôležitá a do značnej miery ovplyvňuje ich metabolizmus a správanie. „Získali sme takmer päťsto meraní, čo predstavuje úplne jedinečný dataset,“ upresňuje Senka Baškiera, doktorandská študentka, ktorá sa na výskume podieľa.
„Opakované merania v dvoch teplotách sa ukázali ako kľúčové pre úspech tejto štúdie, pretože sme ako prví zistili, že telesná teplota ovplyvňuje proporciu individuálnej opakovateľnej variability u každého znaku inak,“ dopĺňa Lumír Gvoždík. Vzťah medzi metabolizmom a pohybovou aktivitou bolo možné zistiť až pri spoločnej analýze výsledkov z oboch teplôt.
Prispôsobia sa, alebo vyhynú
Voči klimatickým zmenám majú (nielen) obojživelníky v zásade tri možnosti: prispôsobiť sa, premiestniť sa inam, alebo vyhynúť. Migrácia sa ale stáva čoraz ťažšou, pretože v krajine pribúda prekážok, napríklad ciest a diaľnic, priemyselných zón alebo monokultúr ošetrovaných pesticídmi. Pokiaľ teda nemajú obojživelníky vyhynúť, musia sa prispôsobiť.
Čítajte aj Po dobšináite má Slovensko opäť nový minerál. Už 25-ty.
Individuálne rozdiely v populácii sú dôležitou, ale doposiaľ málo preštudovanou stratégiou, s pomocou ktorej sa studenokrvné živočíchy vyrovnávajú s nepredvídateľnými zmenami podmienok prostredia. Štúdium rozdielov je veľmi významné vo všetkých oblastiach výskumu, kde sa pracuje s flexibilnými znakmi na úrovni celého organizmu (napr. fyziológia, etológia alebo ekológia). U mnohých fyziologických a behaviorálnych znakov sú rozdiely prekvapivo malé a väčšina hodnoty nameraných znakov je výsledkom okamžitého vplyvu rôznych faktorov prostredia. Ich prehliadanie tak môže ľahko viesť k zavádzajúcim záverom.
„Individuálna variabilita, teda odlišnosť medzi jedincami v rámci populácie, v metabolických a behaviorálnych znakoch môže znižovať pravdepodobnosť vyhynutia populácie za nepredvídateľných zmien podmienok prostredia. Ďalší výskum v tejto oblasti je preto dôležitý pre pochopenie vplyvu klimatickej zmeny na populácie nielen mlokov, ale aj iných druhov studenokrvných živočíchov,“ uzatvára Lumír Gvoždík.
Terária a akvária s hadičkami a prístrojmi
Možnosti adaptácie mlokov na meniace sa podmienky vedci skúmajú v Studenci, v laboratóriách obývaných desiatkami mlokov. V jednej z miestností stojí rad nádob naplnených vodou a akváriovými rastlinkami, druhý rad tvorí terária. Vo vode žijú mloci v čase párenia a v štádiách vajíčok a embryí, v teráriách na súši sú potom mladí jedinci a dospelí.
Výskum je šetrný. „Mloky neusmrcujeme ani nezasahujeme do ich integrity, čo je dôležitá podmienka výskumu na zákonom chránených druhoch,“ povedal Lumír Gvoždík.
Zdroj: Leona Matušková, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR