Veľmi malá bola oproti minulým rokom rozloha ľadu v Antarktíde. Bola asi o štvrtinu nižšia, než je marcový priemer za posledných 30 rokov. Ide o druhú najmenšiu hodnotu za 44 rokov merania.
Čítajte aj Po dobšináite má Slovensko opäť nový minerál. Už 25-ty.
Priemerná teplota v Európe bola o 0,4 stupňa Celzia nižšia, než je dlhodobý priemer. Naprieč kontinentom pritom boli viditeľné teplotné anomálie: Zatiaľ čo na severe Európy bolo teplejšie, než býva v marci zvykom, na juhu zase panovali podpriemerné teploty. Tento fenomén pritom zasahoval až na sever Afriky alebo do častí Ruska.
Globálna marcová teplota bola však o asi 0,4 stupňa Celzia vyššia, než je priemer z rokov 1991 až 2020, čím sa tohtoročný marec stal piatym najteplejším v histórii merania. Nezvyčajne teplo bolo v Arktíde a na Antarktíde. Oblasť severného pólu zažila štvrtý najteplejší marec v histórii merania služby Copernicus, v Antarktíde zase padlo niekoľko denných teplotných rekordov. Rozloha morského ľadu okolo Antarktídy bola tento rok v marci o 26 percent nižšia, než je priemer za roky 1991 až 2020, a bola na druhej najnižšej úrovni za posledných 44 rokov.
Čítajte aj Vesna je prvá holografická bankárka. Privíta vás v slovenskej banke
Významne menej morského ľadu než je bežné vedci zaznamenali predovšetkým v Rossove, západnej časti Amundsenovho a severnej časti Weddellovho mora. V Arktíde bola rozloha ľadu asi tri percentá pod priemerom, čo nie je podľa služby Copernicus nijako výnimočná výchylka. Je však pokračovaním trendu mierne podpriemerných mesačných hodnôt, ktoré služba pozoruje už od júla minulého roka.