Vedci vykonávajúci výskum pri mexickom ostrove Guadalupe v Tichom oceáne zistili, že ide vlastne o spoločenských tvorov, ktoré niekedy lovia spoločne, aby zvýšili šancu na získanie koristi. Výsledok štúdie bol zverejnený v časopise Biology Letters. Ostrov Guadalupe, ktorý leží asi 260 kilometrov západne od Kalifornského polostrova, je domovom skupinky vedcov a obľúbeným turistickým cieľom na pozorovanie veľkých bielych žralokov. Tieto morské predátory sem priťahuje značné množstvo uškatcov. Spoločnosť Nautilus Dive Adventures, ktorá ponúka výlety na ostrov, uvádza, že od júna do januára sa v okolí ostrova pohybuje viac ako tisíc žralokov.
Čítajte aj Mloky ohrozuje klimatická zmena. Bránia sa rôznou rýchlosťou metabolizmu
Výnimočnosť tejto lokality spočíva v tom, že vody pri ostrove sú priezračne čisté. Čo na jednej strane umožňuje veľkému bielemu žralokovi ľahšie uvidieť korisť, ale zároveň môže korisť ľahko zahliadnuť predátora. Aby tím vedcov z Floridskej medzinárodnej univerzity (FIU) zistil, ako tieto podmienky ovplyvňujú spôsob lovu žralokov, vytvoril sledovacie zariadenie, ktoré pripevnili na niekoľko odchytených jedincov. Zariadenie je vybavené videokamerou a senzormi, ktoré zisťujú zrýchlenie, hĺbku a smer pohybu. Má tiež prijímače, ktoré zaznamenajú, keď sa v ich blízkosti nachádzajú iné žraloky.
Tím s pomocou tohto zariadenia počas štyroch rokov sledoval vždy troch samcov a tri samice žralokov bielych. Údaje ukázali, že žraloky dávajú prednosť skupinám rovnakého pohlavia, ale ich spôsoby lovu sú jedinečné. Jeden žralok mal sledovacie zariadenie nasadené iba 30 hodín, ale počas tohto časového rozmedzia sa spojil s 12 ďalšími žralokmi. Iný žralok, ktorý mal sledovanie pripevnených päť dní, sa stýkal iba s dvoma ďalšími žralokmi. Niektoré z týchto spojení trvali dlhšie ako hodinu a páry sa striedali pri strážení tuleních kolónií.
Čítajte aj Uškatce objavili pri Kanade lososiu veľkofarmu, vnikli do nej a nechcú preč
„Väčšina podobných kontaktov bola krátka, ale u niektorých žralokov sme zistili podstatne dlhšie spojenie, pri ktorých je oveľa pravdepodobnejšie, že išlo o sociálny vzťah,“ uviedol Yannis Papastamatiou z FIU, ktorý je hlavným autorom štúdie. „Sedemdesiat minút je dlhá doba na plávanie s iným žralokom bielym.“ Zábery tiež ukázali, že žraloky majú rôzne taktiky lovu, napríklad číhajú v plytkých alebo hlbších vodách a aktívne hliadkujú cez deň alebo v noci.
Papastamatiou povedal, že neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, prečo sú žraloky biele spoločenské, ale je to pravdepodobne preto, že ak je jeden žralok úspešný pri hľadaní veľkej koristi, iný bude chcieť zistiť, ako by mohol mať rovnaký úspech.
„Predpokladáme, že sa veľké biele žraloky združujú s inými jedincami, aby si mohli mimovoľne vymieňať informácie o polohe alebo zvyškoch veľkej koristi. Môže však existovať široká škála individuálnej variability tak v správaní, ako aj v sociálnych kontaktoch,“ uvádza sa v štúdii.
Čítajte aj Vedci rozlúštili celý ľudský genóm a potvrdili, že ivermektín na covid nezaberá