Britskí vedci objavili päť druhov baktérií, ktoré by mohli mať súvis so vznikom a zhoršovaním rakoviny prostaty. Tento objav by mohol byť prelomový v prevencii a liečby tohto ochorenia, keďže vedci by proti nemu mohli vyvinúť antibiotiká. Výskumníci vykonali genetickú analýzu moču a tkaniva prostaty u 600 mužov, pričom časť z nich mala diagnostikovanú rakovinu tohto orgánu v pokročilom štádiu.
Objavili pritom päť druhov baktérií, ktoré by mohli mať potenciálny súvis s rýchlo postupujúcou agresívnou formou tohto ochorenia. Muži, v ktorých moči našli jeden alebo viac druhov z novodetegovaných baktérií, mali v porovnaní s ostatnými 2,6-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rakovina vyvinie z počiatočného štádia na pokročilé. Zaznamenaný výskyt baktérií by mohol súvisieť aj so zníženou funkciou imunitného systému u mužov s agresívnou formou rakoviny prostaty. Ich možnú súvislosť so vznikom a rozvojom ochorenia bude preto potrebné ešte jasne preukázať v ďalších štúdiách.
Čítajte aj Milióny včiel zahynuli kvôli horúčave počas prepravy lietadlom na Aljašku
K významnému objavu tento týždeň dospeli aj fínski vedci, ktorí zistili, že laboratórne pestovanie mäsa a hmyzu môže v budúcnosti výrazne ušetriť vodu a obmedziť emisie uhlíka. Tlak na planétu sa tak v porovnaní so súčasnou produkciou potravín môže znížiť až o 80 percent.
Podľa výsledkov štúdie má požívanie alternatívnych potravín rovnaký vplyv na planétu ako vegetariánska či vegánska strava, no poskytuje komplexnejšiu paletu základných živín. Medzi skúmané potraviny niektoré z nich zatiaľ len v ranej fáze vývoja patrili laboratórne vypestované druhy hmyzu a svrčkov, vaječné bielky pochádzajúce z laboratórnych kuracích buniek, hnedé chaluhy, proteínové prášky vyrobené z húb a mikroorganizmov, jedlé riasy a umelo vyrobené mlieko, mäso a bobuľové ovocie. Niektorí vedci sú však voči prechodu na alternatívne druhy potravín skeptickí. Upozorňujú, že hoci ide o sľubné objavy, môžu stroskotať na neochote obyvateľstva prejsť na takúto stravu.
Medzinárodný tím vedcov upozornil, že nárast počtu satelitov na obežnej dráhe Zeme môže negatívne ovplyvniť schopnosť astronómov pozorovať hviezdnu oblohu. Vedci sa obávajú sa najmä takzvaných megakonštelácií, v rámci ktorých sa na obežnú dráhu umiestňujú desaťtisíce satelitov, ktoré poskytujú širokopásmový internet či iné služby.
Čítajte aj HOAX: Na obrázku nie je laboratórium NATO, je z projektu stolovej hry
Nadmerné množstvo satelitov vo vesmíre môže podľa vedcov nielen prekážať v astronomických meraniach, ale obrať aj bežných ľudí o zážitok z pozorovania nočnej oblohy. Satelitov podľa odborníkov bude čoskoro viac než skutočných hviezd viditeľných voľným okom. Zvyšuje sa aj riziko, že satelity na orbite sa zrazia, pričom pri páde na Zem by mohli poškodiť lietadlá či zasiahnuť ľudské obydlia. Pri každom vypustení satelitov na obežnú dráhu sa tiež uvoľňuje oxid uhličitý, oxid dusičitý a sadze, ktoré znečisťujú ovzdušie. Tím vedcov preto navrhuje pre túto oblasť zaviesť podobné environmentálne pravidlá, aké existujú na ochranu planéty, oceánov či atmosféry. Napríklad by existovali limity na počet satelitov na orbite.
Vedci z Akadémie vied Českej republiky popísali vzájomné pôsobenie bielkovín, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v procese starnutia buniek. Ich pochopenie by mohlo pomôcť pri vývoji liečiv zameraných na vyraďovanie takýchto buniek. Vedecké tímy charakterizovali vzájomné interakcie medzi transkripčnými faktormi p35 a FOXO4, ktoré bránia tomu, aby sa z normálnych buniek stali vplyvom stresu bunky nádorové.
Ich pôsobenie však zvyšuje tvorbu proteínu p21, ktorý spôsobuje, že bunky sa stávajú senescentnými, teda prechádzajú do štádia starnutia. Vedci uviedli, že ak sa vzájomná interakcia bielkovín naruší vhodným inhibítorom, starnúca bunka zahynie a jej miesto môže využiť nová bunka, ktorá má schopnosť delenia. Výsledky výskumu by tak mohli pomôcť lepšie pochopiť funkcie bielkovín pri udržiavaní bunkovej rovnováhy, dlhovekosti a pri reakcii na stres.
Čítajte aj Môže za pribúdajúce prípady zápalu pečene u detí oslabená imunita?
Vo švajčiarskych Alpách sa našli skameneliny ichtyosaurov veľkých morských plazov z prehistorických oceánov vrátane najväčšieho zuba tohto druhu, aký bol doteraz objavený. Dravé ichtyosaury boli jedny z najväčších živočíchov vôbec mohli dorásť až do dĺžky 20 metrov a vážili 80 ton. Na rozdiel od dinosaurov sa veľa skamenelín týchto morských plazov nezachovalo.
Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že išlo o morského plaza, skameneliny objavené vo švajčiarskych Alpách sa našli v nadmorskej výške 2800 metrov. Spôsobilo to posúvanie tektonických dosiek a formovanie alpského masívu, ktorými sa fosílie dostali do väčších výšok. Pre vedcov je však oveľa vzácnejší nález zuba ichtyosaura. Má priemer až šesť centimetrov. Doteraz najväčší objavený zub mal priemer dva centimetre a pochádzal z jedinca dlhého 18 metrov.