Pred 120 rokmi sa svet dozvedel o záhadnom mechanizme z Antikythéry

Viac ako 2000 rokov ležal na dne Stredozemného mora zabudnutý objav, ktorý prinútil vedcov prehodnotiť znalosti antických Grékov.

17.05.2022 07:52
mechanizmus z Antikythery Foto:
debata (6)

Neďaleko gréckeho ostrova Antikythéra, ležiaceho medzi Peloponézskym polostrovom a Krétou, bol totiž v troskách lode objavený záhadný mechanizmus veľkosti škatule od topánok, ktorý sa všeobecne považuje za najstarší mechanický staroveký počítač na svete.

Od objavenia tohto antického mechanizmu, jedinečného svojou prepracovanosťou a dodnes udivujúceho generácie vedcov, uplynie v utorok 17. mája 120 rokov.

Grécky potápač Elias Stadiatos, hľadajúci morské huby, objavil na jar roku 1900 pri ostrove Antikythéra v hĺbke 42 metrov vrak rímskej obchodnej lode. Bronzové a mramorové sochy, nádoby a ďalšie predmety z potopenej lode skončili v Národnom archeologickom múzeu v Aténach. V tom čase však nikto netušil, aký skvost objavil.

Čína, Mars, rover Čítajte aj Pred rokom pristál čínsky vesmírny modul na Marse

Pracovník múzea Valerios Stais o dva roky neskôr, 17. mája 1902, rozpoznal, že v jednom kuse kameňa, ktorý vyniesli potápači na povrch, je zaryté ozubené koliesko. Následné pátranie odhalilo ďalších asi 70 silne skorodovaných úlomkov ozubených koliesok, číselníkov, ručičiek a dreveno-medených schránok popísaných gréckymi nápismi. Prevratný objav bol na svete.

Mechanizmus z Antikythéry vzbudil hneď od začiatku veľkú pozornosť a celý rad bádateľov sa snažil rozpoznať, o aký prístroj vlastne ide. „Pre technológiu je tento mechanizmus taký dôležitý, ako je Akropola pre architektúru. Je to jedinečné zariadenie,“ povedal pre BBC profesor Ioannis-Chiu Siradakis (John Hugh Seiradakis) z Aristotelovej univerzity v Solúne.

Spočiatku sa vedci domnievali, že ide o astroláb, čiže astronomický prístroj používaný v minulosti na meranie času, výšok a uhlov i na určovanie polôh nebeských telies.

S novou teóriou prišiel britský vedecký historik Derek J. de Solla Price, ktorý podrobil tento mechanizmus niekoľkoročnému komplexnému výskumu. V roku 1959 došiel k záveru, že ide o akúsi formu zložitého hodinového stroja, pričom detailne popísal jeho funkcie. V bádaní pokračoval, čo mu dovolilo vysloviť hypotézu, že mechanizmus sa používal na počítanie polohy hviezd a planét. Na základe Priceovho výskumu sa v roku 1975 britský konštruktér orlojov John Gleave odhodlal vytvoriť funkčnú repliku antikythérskeho mechanizmu.

V roku 2005 vyústilo odhaľovanie záhad mechanizmu do medzinárodnej spolupráce v rámci bádateľského programu pod názvom Antikythera Mechanism Research Project (Výskumný projekt antikythérskeho mechanizmu). V súčasnosti možno stroj skúmať v podobe 82 rôznych fragmentov.

brnenie Čítajte aj Ukrajinec vyrábal repliky stredovekých brnení, teraz robí nepriestrelné vesty

Vďaka spomínanému projektu tím bádateľov konečne po vyše storočí rozlúskol tajomstvo záhadného antického prístroja. Ukázalo sa, že celkový počet ozubených koliesok je 37, pričom zariadenie s ciferníkmi dokázalo okrem kalendárnej funkcie tiež predpovedať postavenie nebeských telies na oblohe, pohyby Slnka a Mesiaca po nebeskej dráhe, vrátane ich zatmenia. Vlani sa podarilo vedcom zostrojiť úplný digitálny model viac tohto ako dve tisícročia starého prístroja.

A kto je konštruktérom mechanizmu z Antikythéry zariadenia, ktoré predbehlo dobu o viac než 2000 rokov? Keďže nám jeho meno dávna minulosť neuchovala, aj o tom sa vedú veľké diskusie. Niektorí vedci sa prikláňajú k názoru, že by ním mohol byť grécky učenec Archimedes (287 212 pred n. l.), ktorý žil približne v tom období, keď bol prístroj zhotovený.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #Stredozemné more #mechanizmus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy