Migrujúce korytnačky zrejme netušia, kam plávajú

To, ako migrujúce živočíchy, ako sú morské korytnačky, prekonávajú stovky až tisíce kilometrov na otvorenom oceáne, zaujíma biológov už od čias Charlesa Darwina. Podľa novej štúdie, o ktorej informoval denník The Guardian, však niektoré morské korytnačky možno ani nevedia, kam plávajú.

29.05.2022 06:00
morská korytnačka Foto:
Morská korytnačka.
debata

Medzinárodný tím vedcov zmapoval pohyby kariet pravých, ktoré migrovali zo svojich hniezdisk na Čagoských ostrovoch k iným miestam v Indickom oceáne, kde hľadajú potravu. Analýza ukázala, že často volia zdĺhavé trasy, čo naznačuje, že ich orientačný zmysel nie je schopný jemného rozlišovania.

Karety pravé zvyčajne prešli dvakrát dlhšiu cestu než bolo treba, aby dosiahli svoj cieľ. Jedna morská korytnačka preplávala 1306 kilometrov, aby sa dostala na ostrov vzdialený len 176 kilometrov. Zdolala teda viac ako sedemnásobok vzdialenosti potrebnej na dosiahnutie ostrova.

Tím označil a pomocou satelitu sledoval 22 morských korytnačiek po období hniezdenia. Morské korytnačky obvykle nekladú vajcia a nehľadajú potravu v rovnakej zemepisnej oblasti.

rvc02 Čítajte aj Opičie kiahne? Prvé prípady sa objavili v Amerike, ale aj v Európe

Keby mali korytnačky dokonalý navigačný systém, pravdepodobne by sa k miestam, kde hľadajú potravu, vydávali priamo zo svojich hniezdisk, povedal vedúci katedry oceánológie na austrálskej Univerzite Deakin a hlavný autor štúdie Graeme Hays. „Tieto korytnačky, ktoré sledujeme, najskôr štyri alebo päť mesiacov nejedli,“ dodal.

Predchádzajúce štúdie naznačovali, že korytnačky získavajú informácie o oblasti, kde sa narodili a kam sa neskôr vracajú klásť vajcia, z magnetického poľa Zeme. To potom používajú ako vlastnú navigáciu pri pohybe v oceáne.

Podľa Haysa jeho výskum ukazuje, že korytnačky „takmer určite používajú magnetické pole, to im ale poskytuje iba pomerne hrubé rozlíšenie“. „Neumožňuje im teda presne určiť migračnú trasu, ale napovedá im, keď sa od nej príliš vzdiali,“ povedal.

Migračné trasy kariet pravých sú obvykle zhruba 150 kilometrov dlhé, čo je proti karetám obrovským skromná vzdialenosť, uviedol Hays.

žena za volantom, šoférovanie, auto Čítajte aj Ženy môžu uviaznuť po nehode vo vraku auta až dvakrát častejšie ako muži

„U kariet obrovských, ktoré hniezdia na Čagoských ostrovoch sme spozorovali, že prešli takmer 5000 kilometrov, než dorazili do miest, kde hľadajú potravu. Plávajú cez celý Indický oceán až k pevninskému pobrežiu Afriky,“ povedal Hays.

„Napriek tomu, že je to dlhá cesta, v istom zmysle je to celkom jednoduchá navigačná úloha, pretože všetko, čo korytnačka musí urobiť, je plávať zhruba smerom na západ a nakoniec sa dostane do Afriky,“ uviedol vedec.

Aj keď karety pravé podnikali oveľa kratšie cesty, mali zložitejšiu navigačnú úlohu nájsť malé, špecifické miesta, ako sú odľahlé ostrovy alebo útesy. Nový výskum naznačuje, že geomagnetický zmysel korytnačiek nie je dostatočne jemný, aby dokázali presne lokalizovať tieto konkrétne ciele.

leto, lúka, kvet, margarétka, ďatelina, peľ, alergia Čítajte aj Našli ste si 'záhadný' žltý povlak na autách či parapetoch? Tu je vysvetlenie

Keď sa zvieratá priblížia k zamýšľanému miestu, používajú pravdepodobne iné navigačné signály, vrátane čuchu a vizuálnych orientačných bodov, uviedol Hays. „V konečnej fáze môžu cítiť ostrov, ku ktorému smerujú,“ dodal.

„Akonáhle získajú nejaký vizuálny orientačný bod, napríklad voda začne byť o niečo plytšia a uvidí morské dno, potom pravdepodobne získajú nejakú kognitívnu mapu tejto oblasti. Pravdepodobne jednoducho dokážu rozpoznať morské dno, rovnako ako vy rozpoznáte vizuálne orientačné body v oblasti, kde žijete,“ uviedol Hays. Výskum publikoval odborný časopis Journal of the Royal Society Interface.

debata chyba
Viac na túto tému: #more #štúdia #vedci #korytnačka #biológovia #morská korytnačka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy