Jej menovcom bol Forrest Gump, hrdina rovnomennej americkej snímky. Obaja boli samotári, ktorí napriek svojej miernosti a nenápadnosti stáli pri osudových okamihoch dejín. A ani jeden si neuvedomoval, nakoľko je ich život výnimočný.
Jašter s latinským názvom Emoia nativitatis na svojom domovskom ostrove, austrálskom zámorskom území pri pobreží Indonézie, ešte donedávna prospieval. V roku 1979 vedci doložili, že ide o najhojnejšieho zástupcu čeľade scinkovitých na celom ostrove. Tieto plazy boli vzhľadom pomerne nenápadné. Neboli príliš malé, ale s priemernou dĺžkou okolo 20 centimetrov rozhodne ani veľmi veľké. Ich štíhle telo pokrývali hnedožlté šupiny a celkovo tak presne zodpovedali tomu, čo si človek predstaví pod pojmom „jašter“. Ešte v roku 1998 ste mohli medzi lístím posiatou lesnou pôdou vidieť desiatky malých, svetlo hnedých telíčok, ktoré sa vyhrievali v slnečných lúčoch presvitajúcich hustým lesným porastom a chrumkali ulovený hmyz.
Čítajte aj Pravé kiahne pozabíjali viac ľudí ako všetky vojny
Odborníkov, ktorí s láskou na Gump a jej príbuzných spomínajú, asi najviac frustruje, že nemôžu s istotou povedať, čo rýchlu skazu druhu Emoia nativitatis spôsobilo. Títo jašteri patria medzi starobylú skupinu druhov, ktorá sa vyvinula pred viac ako piatimi miliónmi rokov. Na Vianočnom ostrove žili po desiatky tisíc, možno stovky tisíc rokov. Napriek tomu trvalo iba desiatky rokov, kým ich hojná populácia vyhynula. V roku 2003 ste ich mohli nájsť iba na vybraných miestach ostrova, ktorý má rozlohu iba 135 kilometrov štvorcových.
Vyhynutie tohto druhu je zrejme výsledkom súhry niekoľkých faktorov. Približne štvrtina ostrova bola v 20. storočí vyrúbaná kvôli ťažbe fosfátov, čo narušilo ekosystém spôsobom, ktorému dodnes vedci úplne nerozumejú. Ďalší problém spôsobili nepôvodné druhy – divé mačky či obrovské stonožky, ktoré s obľubou jaštery lovili. Tie potom nemali šancu takému tlaku zo všetkých strán odolať.
V roku 2008 už boli iba na jednom mieste na ostrove. Ich úbytok bol taký rýchly, že sa pod tlakom naopak ocitli biológovia. O týchto plazoch toho vedeli len málo, a oni sa im napriek tomu v podstate strácali pred očami. S pocitom veľkej naliehavosti sa v roku 2009 vedci rozhodli pochytať čo najviac zástupcov tohto druhu pre chovný program. Bolo však už neskoro. Mrštných, plachých tvorov bolo príliš málo: nakoniec chytili len tri, všetky samičky. Medzi nimi bola aj Gump.
Čítajte aj Mexiko hlási prvé úmrtie na záhadnú akútnu hepatitídu
Trojica žila niekoľko rokov v klietke, kým dve jašteričie samičky nešťastnou náhodou neutiekli a neuhynuli. Zostala iba Gump. Ochrancovia prírody dúfali, že sa im pre ňu na ostrove podarí nájsť samčeka, aby druh nevyhynul. Aj keď dôkladne prehľadali každý kút drsného ostrova, preskúmali vápencové balvany aj prečesali tamojší les, od roku 2010 žiadneho jaštera nezahliadli.
Gump žila sama ešte niekoľko rokov. Pri pohľade na ňu a na jej osamelú existenciu „máte naozaj zvláštny pocit“, hovorí John Woinarski, biológ z austrálskej Univerzity Charlesa Darwina. „Pozeráte sa na toho posledného jedinca s vedomím, že keď umrie, čo sa nevyhnutne stane, bude to koniec tej celej dlhej evolučnej histórie. Je to jazva na našom svedomí,“ dodáva.
Čítajte aj Nový test odhalí antibakteriálne účinky medu
Gump uhynula v máji 2014, len pár mesiacov po tom, ako austrálska legislatíva konečne zaradila jej druh na zoznam ohrozených druhov. Medzinárodný zväz pre ochranu prírody (IUCN) oficiálne vyhlásil za vyhynutý v roku 2017.
Aj keby ich úpadok nebol taký rýchly, Gump by aj so svojimi príbuznými najskôr patrila z hľadiska ochranárstva k smoliarom. Veľké a koordinované snahy o záchranu sa obvykle sústredia skôr okolo sympatickejších druhov. „Je to ľudská predpojatosť a nemali by sme ju brať do úvahy – všetky tieto druhy majú právo na existenciu,“ hovorí Woinarski.
Druh Emoia nativitatis zmizol – jeho vyhynutie bolo rovnako tiché ako každodenný život.