Odborníci predpokladajú, že komplex menhirov v Stonehenge bol postavený v niekoľkých etapách. Prvé stavby začali okolo 5000 rokov pred naším letopočtom, slávny kamenný kruh zrejme vznikol zhruba 2500 pred n. l. Archeológovia z dostupných dôkazov usudzujú, že stavitelia monumentu sídlili v neďalekej osade známej akej Durrington Walls. Miesto využívali hlavne v zimných mesiacoch, zrejme počas desiatich až 50 rokov.
Čítajte aj Štúdia: Zdravé koralové útesy vydávajú viac zvukov ako tie, ktorým sa nedarí
Vedci tvrdia, že v koprolitoch, ako sa skamenený trus odborne nazýva, objavili parazity, ktoré vrhajú nové svetlo na život pravekých staviteľov. Dochované výkaly sú podľa nich najstaršími koprolitmi objavenými v Británii. Zároveň ide o najskorší dôkaz parazitárnej infekcie v Spojenom kráľovstve, u ktorej je známy druh hostiteľa.
„Je to najstarší nález, u ktorého poznáme pôvod človeka, ktorý chodil na záchod,“ povedal spoluautor štúdie Piers Mitchell z Cambridgeskej univerzity. Vo výskume, ktorý publikoval odborný časopis Parasitology, Mitchell a jeho kolegovia popisujú objav 19 koprolitov. V piatich z nich našli črevné parazity.
Analýza látok akou je žlčová kyselina odhalila, že štyri z týchto výkalov pochádzajú od psov a jeden od človeka. Ľudský výkal a tri psie exkrementy obsahovali vajíčka parazita kapilárie. Vajíčka tohto malého nitkovitého červa pritom vykazujú podobnosť s vajíčkami hlístic, ktoré dnes parazitujú na hovädzom dobytku.
Podľa autorov štúdie tento objav naznačuje, že stavitelia Stonehenge a ich psy jedli nedostatočne tepelne upravené vnútornosti z infikovaného dobytka.
Čítajte aj Britskí vedci použili úpravu génov na zvýšenie vitamínu D v paradajkách
„Ukazuje sa, že jedli vnútorné orgány hovädzieho dobytka, najmä pečeň, pretože tam tieto parazity žili. Nebolo to len tak, že by zoškrabávali mäso z kostí a zvyšok vyhadzovali. Vyzerá to, že sa o jedlo tak trochu delili so svojimi zvieracími spoločníkmi, alebo im aspoň dávali zvyšky," uviedol Mitchell.
Jeho tím v ďalšom psom koprolite našiel vajíčka parazita škulovca širokého, čo naznačuje, že zviera jedlo surové alebo nedostatočne tepelne upravené sladkovodné ryby. Podľa Mitchella sa pes zrejme nakazil už pred svojím príchodom do osady Durrington Walls, pretože stavitelia a ich zvieratá miesto obývali len krátko. Trvá pritom niekoľko mesiacov, kým škulovec začne produkovať vajíčka. Vedci navyše na mieste nenašli kosti rýb.
Čítajte aj The Guardian: Nekrológ vyhynutého jaštera, ktorý náhle zmizol z Vianočného ostrova
Predchádzajúce nálezy kostí ošípaných a dobytku naznačujú, že pravekí stavitelia v zime na mieste organizovali hostiny. Nie je ale jasné, či išlo o vzácne príležitosti, alebo či mäso konzumovali každý večer. „Existujú aj rané dôkazy o mlieku a syre a podobných fascinujúcich veciach,“ dodal Mitchell.