Tím vedcov v štúdii zverejnenej v odbornom časopise Quaternary Science Reviews uvádza, že väčšina umeleckých stvárnení druhu šabľozubej mačkovitej šelmy s latinským názvom Homotherium latidens je chybných. Ich vyobrazenie je podľa nich potrebné aktualizovať, pretože hlavnou charakteristikou tohto zvieraťa boli skryté zbrane v podobe očných zubov, ktoré šelma odhalila až v okamihu útoku, alebo pri iných príležitostiach, kedy otvorila papuľu.
Druh Homotherium latidens bol „najsilnejšou šabľozubou mačkou pleistocénu,“ hovorí Mauricio Antón, paleontologický umelec, odborník na týchto predátorov a jeden z autorov štúdie. Tieto šelmy sa podľa nájdených skamenelín prvýkrát objavili pred asi štyrmi miliónmi rokov a vyskytovali sa od najjužnejšieho cípu Afriky, cez Euráziu po Južnú Ameriku. Vyhynuli pred 10 000 rokmi.
Čítajte aj Stavitelia Stonehenge jedli nedovarené vnútornosti, zistili vedci z výkalov
Mačkovité šelmy boli veľké ako lev, vážili až 250 kilogramov a mali dlhé, ako šable zatočené horné očné zuby. Antón v štúdii v roku 2009 dospel k záveru, že „konce očných zubov čeľade homotherium boli viditeľné a vyčnievali spoza pyskov,“ aj keď šelma odpočívala.
Nedávno sa však Antón začal zaujímať o to, či sa on a ďalší paleontológovia-bádatelia ohľadom smrtiaceho chrupu nemýlili.
Takmer všetko, čo vedci za dlhé desaťročia o šabľozubých mačkách zistili, sa opieralo o dávne fosílie a pitvy súčasných veľkých mačiek. „Keď pitváte mŕtvu veľkú mačku, jej pysky majú špecifickú pozíciu, pretože svaly, ktoré ich ovládajú, sú uvoľnené,“ uvádza Antón. „Z toho sme vychádzali,“ dodáva.
Čítajte aj Štúdia: Zdravé koralové útesy vydávajú viac zvukov ako tie, ktorým sa nedarí
Keď sa ale v roku 2016 pozeral na záznam majestátneho, zívajúceho leva, ktorý sám zaobstaral v delte rieky Okavango na juhu Afriky, všimol si niečo, čo nikdy predtým nevidel. „Spodný pysk sa pri zatváraní papule sťahoval a kým sa papuľa úplne zavrela, obopínal špičky očných zubov. Hovoril som si, že sa mi to snáď zdá,“ popisuje Antón.
Aby porozumel dôsledkom tohto pozorovania, spolu s tímom kolegov začal žijúce veľké mačky študovať do najmenšieho detailu. Na fosílie sa potom pozeral „novými očami“, hovorí Antón.
Výskum potvrdil, že by sa medzi horné očné zuby a ďasno vyhynutého druhu spodná pera a mäkké tkanivo nezmestili. V papuli ale bolo miesto na to, aby sa očné zuby ukryli v uzavretej dolnej čeľusti.
Čítajte aj The Guardian: Nekrológ vyhynutého jaštera, ktorý náhle zmizol z Vianočného ostrova
Nech už šabľozubé tigre vyzerali akokoľvek, stále platí, že ich vzhľad naháňal strach. Na rozdiel od súčasných veľkých mačiek ako sú tigre alebo levy boli zuby vyhynutých predátorov „presné zbrane“, uvádza Antón. „Akonáhle očné zuby prehryzli krčnú tepnu, zviera začalo rýchlo strácať krv a počas niekoľkých sekúnd omdlelo,“ dodáva.
Levy majú asi štyri centimetre dlhé horné očné zuby. Šelmy z čeľade homotherium ich mali dlhé 7,5 centimetra. Najväčšia šabľozubá mačka, asi 400 kilogramov vážiaca Smilodon fatalis, mala zuby dlhé až 15 centimetrov, preto sa na ňu zistenie vedcov nevzťahuje – neexistuje čeľusť, ktorá by taký tesák pojala.