Kavky sa pri opúšťaní hniezdisk rozhodujú demokraticky, tvrdia vedci

Kavky sa pri hromadnom opúšťaní hniezdisk rozhodujú "demokratickým" spôsobom. Tieto spevavce z miesta odletia až vtedy, keď sa na tom zhodnú pomocou hlasného krákania.

03.06.2022 08:00
The western jackdaw (Coloeus monedula), also... Foto:
debata

Vyplýva to z novej štúdie vedcov z Exeterskej univerzity, o ktorej server BBC News. Tisíce kaviek niekedy v zime náhle vzlietnu k rannej oblohe a vytvoria víriaci čierny mrak. Podľa vedcov tomu ale predchádza volanie vtákov, ktorí chcú odletieť. Keď hluk dosiahne kritickú úroveň, je to signál, že je kŕdeľ pripravený na odlet, a kavky odlietajú.

Ide o vzácny pohľad na to, ako sa zvieratá rozhodujú v skupine, vysvetlil Alex Thornton z Exeterskej univerzity. Jeho štúdiu publikoval odborný časopis Current Biology.

delfiny Čítajte aj Delfíny skákavé využívajú na rozpoznanie priateľov chuť ich moču, zistili vedci

„Keď sa vták ozve, tak hlasuje alebo dáva najavo, že chce odletieť,“ povedal Thornton. Kolektívne rozhodnutie o odlete potom závisí od dvoch vecí. Prvým je hlasitosť hluku a druhým je crescendo alebo rýchlosť, s akou sa hladina hluku zvyšuje.

Akonáhle vtáci dosiahnu konsenzus, tisíce krákajúcich kaviek sa v priebehu piatich sekúnd spustia zo stromu a vytvoria jednu zo známych zimných pohľadov. Speváci miesto opustia skôr, keď sa hladina zvuku zvyšuje rýchlejšie.

Autori štúdie to zistili pomocou nahrávacích zariadení, ktoré pripevnili na stromy, kde kavky v Cornwalle dve zimy po sebe hniezdili. Potom analyzovali zaznamenané zvuky a porovnávali ich s časmi, kedy vtáky stromy opúšťali. Aby overili svoje zistenia, vedci potom nahrávky kavkám prehrali a zistili, že na zvuky reagujú a odlietajú v priemere o šesť minút skôr. Keď namiesto toho prehrali zvuky vetra, vtáky neodlietali, čo naznačuje, že kavky reagovali len na svoj spev, nie na rušenie hlukom.

Kavky chcú opúšťať stromy spoločne, pretože ich to chráni pred predátormi alebo je to užitočné pre „výmenu informácií“, domnieva sa Thornton.

jaster Čítajte aj The Guardian: Nekrológ vyhynutého jaštera, ktorý náhle zmizol z Vianočného ostrova

"Ak odlietate spoločne, môžete si všimnúť, že iný jedinec je obzvlášť dobre najedený, alebo z jeho spevu spoznáte, že sa najedol. Možno si uvedomíte, že je to vták, ktorého stojí za to sledovať a hľadať s ním vhodné miesto na potravu, vysvetľuje profesor Thornton. Podobne sa môžu správať aj iní vtáci, ale vedci to zatiaľ podľa neho podrobne neskúmali.

Zistenia pomôžu podľa Thorntona vedcom pochopiť vplyv ľudských činností na populácie zvierat. Ľudia stále častejšie rušia vtáky svetelným a hlukovým znečistením, ktoré môže narušovať ich schopnosť vzájomne komunikovať.

„Predstavte si veľké hniezdo v blízkosti mesta alebo rušnej cesty. Ak sa vtáky navzájom nepočujú a nemôžu sa dohodnúť na spoločnom odlete, môže to mať veľký vplyv na ich populáciu,“ povedal Thornton.

debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #výskum #hniezdo #ornitológovia #kavka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy