V Karpatoch sa však populácia rysa udržala. Ak dokážeme ochrániť migračné trasy rysa, môžeme pomôcť rysom šíriť sa zo Slovenska k susedom a obsadzovať nové teritóriá v Európe.
Medzi ochranármi má rys povesť „ducha karpatského lesa“, zahliadnuť ho vo voľnej prírode je veľmi ťažké, preto pri mapovaní jeho života a migrácie pomáhajú fotopasce. To, že je každý rys svojou škvrnitosťou jedinečný, umožňuje podrobne sledovať život jednotlivých zvierat.
Kým vidieť rysa je náročné, sám rys je verný svojmu menu „ostrovid“. Za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. Jeho zrak je vynikajúci aj v noci. Rovnako vynikajúci je aj jeho sluch, zatiaľ čo čuch má o niečo horší ako psovité šelmy.
Ako loví?
Rys je typická „mačka“, tiež väčšinu času oddychujte – úlovok mu vydrží niekoľko dní, zvykne ho zahrabať a vracať sa k nemu aj štyri či viac dní. Problém má však s medveďmi či diviakmi. Keď korisť nájdu a skonzumujú, musí loviť častejšie. Aj pri love si však dobre spočíta, kedy sa mu oplatí za korisťou vyštartovať. Lovenej koristi nepomôže v prípade útoku rysa vytrvalosť, ale skôr dobrý postreh. Rys je ochotný bežať za ňou najviac niekoľko desiatok, rozhodne nie stovky metrov. Hlavnou korisťou rysa sú zajace či srnce.
Foto: Tomáš Hulík, WWF Slovensko
Rysia ruja
Na rozdiel od vlkov nepatrí rys medzi najvernejších partnerov. Vo svojom teritóriu, čo je zhruba 300 km2, môže mať jednu i viac samíc, po väčšinu roka ale žije rys osamote. A približne od januára, kedy začína rysia ruja, sa partneri schádzajú a trávia spolu čas asi do marca.
Ak sa počas zimy prechádzate lesom, je možné, že začujete rysie volanie. Je to hrubé mraučanie, akési škriekavé "uaaauu“. Pre vzájomnú komunikáciu rysov je však dôležitejšia pachová komunikácia (značenie močom a obtieranie tvárovej časti hlavy a šije o skaly či stromy v teréne). Takto rys odkazuje iným – pozor, toto územie alebo toto „dievča“ je moje.
Mláďatá prichádzajú na svet v apríli až máji
V apríli až máji prichádzajú na svet zvyčajne dve až tri mláďatá. Väčšinou sa to deje na ľuďom ťažko prístupných miestach.
S matkou ostávajú zvyčajne rok, do ďalšieho obdobia párenia. Počas tejto doby sa musia naučiť všetko to, čo budú potrebovať na prežitie, najmä loviť. Mladé rysy to totiž v prírode nemajú jednoduché. Kvôli mnohým nástrahám, ktoré im v živote skrížia cestu, sa dospelosti dožíva menej ako polovica mláďat.
Foto: WWF Slovensko
Rysy v ohrození
Rysov ohrozuje pytliactvo, strata vhodného prírodného prostredia, rozširujúca sa sieť ciest, ktoré križujú migračné trasy šeliem a fragmentácia krajiny – teda rozdeľovanie prírodných území na stále menšie časti, ktoré od seba oddeľujú cesty, diaľnice a ľudské obydlia.
Rys sa v prírode môže dožiť 14 rokov, dlhodobý monitoring expertov však potvrdzuje, že nezriedka miznú z teritória skôr práve kvôli spomínaným hrozbám.