„Na tom, že sa u žiráf vyvinuli dlhé krky, má podiel súperenie samcov,“ napísali vo svojej štúdii v časopise Science Š Čchi-wang a Tchao Teng z čínskej akadémie vied a Jin Meng z amerického múzea prírodnej histórie spolu s ďalšími kolegami. Sladké obrázky miernych žiráf uštipujúcich najjemnejšie lístky z vrcholkov porastu, zatiaľ čo zlomyseľné kozy a nenásytné jelene sa o pastvu preťahujú dole pri zemi, podporujú teóriu o dlhom krku a dosiahnuteľnosti potravy.
Podľa novej štúdie je však pravda taká, že sa u žirafích samcov vyvinuli dlhé krky, aby sa mohli navzájom účinnejšie biť. Prečo? Kvôli dáme. Pre túto teóriu hovorí objav predtým neznámeho predka dnešných žiráf, ktorý žil pred 17 miliónmi rokov v súčasnej Číne a na hlave mal niečo ako kostenú helmu. Takže to, že dnes vídame žirafy vysoké aj šesť metrov, nie je iba výsledok túžby po zelenšej pastve.
Čítajte aj "Čierny" mor bol v stredoveku zavlečený do Európy z Kirgizska, zistili vedci
Teória „krku za sex“ u žirafovitých koluje dlhší čas, omračujúcu lebku – doslova aj prenesene – mal jeden z najskorších druhov Bramathereium, ktorý obýval územie od Indie po Turecko. Teraz vedci objavili aj vyhynutého Discokeryxa xiezhi, ktorý sa vyznačoval veľmi silnou lebkou zakončenou na vrcholku helmou v podobe disku. Tento druh mal tiež zosilnené krčné stavce a najkomplikovanejšie spojenie medzi hlavou a krkom, aké bolo u cicavcov dosiaľ popísané.
Podľa Š Čchi-wanga odkazuje silná kosť na hlave k tomu, čo sa ako vyvinulo ako rohy dnešných volov alebo nosorožcov, alebo ako parožie jeleňov a rožky súčasných žiráf. U Discokeryxa xiezhi sa ako u jediného objavuje konečná adaptácia na hlavové súboje. „Disco“ v jeho názve odkazuje na okrúhly plát a „keryx“ na roh, takže už meno naznačuje brutálne súboje, ktoré sa pri dnešných žirafách premenili na údery krkov.
Súperi bojujúci o samice pri nich svoje mohutné telá uzemnia pevným postojom dlhých nôh a prudko zmietajú hlavami, aby sa navzájom zasiahli rožkami. Áno, dnešné žirafy ich majú na hlavách až päť. Teória o príčine zvláštnej anatómie žiráf spadá do otázok typu prečo má zebra pruhy, a oboje je nevyjasnené. S nálezom Discokeryxa xiezhi sa teraz vo vedeckom svete kyvadlo presunulo k zástancom teórie o vplyve boja o samicu. Podľa vedcov je pre hlavové súboje s rýchlymi údermi dôležité zosilnené skĺbenie medzi atlasom a tylovou kosťou a tiež medzistavcové spoje. Z rozboru zubnej skloviny sa snažili určiť, čím sa Discokeryx živil. Súdia, že zvieratá sa pásli na veľkom priestore, ale mohli byť viazané aj na špecifický druh pastvy, čo je pre túto teóriu rozhodujúce.
Čítajte aj ESA zverejnila údaje o dvoch miliardách hviezd Mliečnej cesty
Vývoj žirafovitých je zviazaný s ekológiou. Discokeryx xiezhi sa objavil v dobe klimatického raja, ktorý nastal po dlhom období sucha a keď sa príroda hemžila zvieratstvom. V tom čase existovali najmenej dva ďalšie druhy žirafovitých a dlhšie krky ich mohli zvýhodniť pri pastve na vyšších poschodiach. Schopnosť zaistiť aj dostatok kvalitnej potravy mala za následok zintenzívnenie sexuálnych súbojov, čo viedlo k ďalšiemu rozvoju extrémnosti tvaru krkov.
Jednoducho povedané, helma a krk svedčia o tom, že Discokeryx xiezhi bol násilnícky surovec a kombinácia jeho špecifického štýlu pastvy a boja o samice viedla k predĺženiu krku a k dnešnej éterickej podobe žirafy. Dnes tento druh žije iba v Afrike a v zoologických záhradách. Kde sa jeho vývoj začal, nie je jasné. Podľa novej štúdie sa našli fosílie prvých žirafovitých staré 18 miliónov rokov v Líbyi a Namíbii. Kosti druhov, ktoré žili neskôr, sa teraz našli aj v Číne, takže nie je jasné, či sa žirafia púť začala v Afrike, alebo v Eurázii. Isté ale je, že keď sa začne žirafa biť, je lepšie byť aj so svojou hlavou ďaleko od nej.