Dôvodom, prečo sú teraz na mieste niekdajších azúrových vôd saliny, sú zlé rozhodnutia miestnych investorov, nezáujem vlády a klimatické zmeny, napísala agentúra AP. Sáva je iba jednou z obetí zlého vodohospodárstva v Iraku násobeného opakovanými obdobiami sucha a zmenou klímy. Boj o čoraz vzácnejšiu vodu sa prejavuje ako boj investorov, poľnohospodárov a pastierov. Najpostihnutejší sú najchudobnejší Iračania.
„Bývala to perla juhu, teraz je to tragédia," hovorí Akúlí z blízkej Samávy, ktorá je strediskom chudobnej provincie Musanna. Toto územie medzi Bagdadom a ropnou Basrou patrí k najchudobnejším irackým provinciám. V porovnaní s irackým priemerom tu žije pod úrovňou chudoby trojnásobok občanov.
Čítajte aj Plodnosť mužov zhoršujú plasty, dioxíny aj paracetamol, zistila štúdia
Jazero sa vytvorilo nad vápencovým podkladom a dno je posiate sadrovcovými útvarmi. Nemá prítok ani odtok a dlho nebolo odborníkom jasné, odkiaľ sa jeho voda berie. Vznikli tak miestne príbehy, ktoré ľudia považujú za fakty. Jazero leží päť metrov nad hladinou mora, je 4,5 km dlhé a 1,8 kilometra široké.
Objavuje sa v starých islamských textoch, v ktorých sa hovorí, že vzniklo zázrakom v deň Mohamedovho narodenia v roku 570. Každoročne k nemu jazdievali tisíce pútnikov ponoriť sa do jeho posvätných, bohom požehnaných vôd. Minerálne usadeniny sa používajú na liečbu kožných problémov. Miestni ľudia vysychanie jazera považovali za predzvesť návratu Mohamedovho potomka imáma Mahdího, uctievaného šiítmi. „To znamená, že dni sú sčítané," hovorí k tomu s úsmevom Akúlí, pretože podľa tradície má Mahdí prísť pred súdnym dňom.
Čítajte aj Žirafy nemajú dlhé krky kvôli pastve, ale kvôli boju
Okrem toho, že sa jazero napája vodou z puklín pod zemou, sa doň dostáva dažďová voda stekajúca z okolia. V minulých rokoch silné dažde spôsobovali bleskové záplavy. „Voda začala ubúdať pred desiatimi rokmi, ale tento rok prvýkrát zmizla všetka," povedal ochranca prírody Alí Ubajdí. Odborníci hovoria, že to nie je navždy, ale boja sa následkov nelegálnych studní, ktoré hĺbia majitelia blízkych cementární a ďalší podnikatelia. Reagujú tak na ubúdajúce množstvo vody v krajine pri Eufrate.
Na začiatku júna, keď poľnohospodári ukončili zber a prestali odčerpávať, sa voda začala vracať. Cestu k rieke lemujú kôpky soli, ktoré sa ťažia z vykopaných studní. Ako surovina sa soľ používa v mnohých odvetviach. Jej ťažbou sa zaoberá aj Murtaza Alí. Zo zmiznutia vody zo Sávy obviňuje nečinnosť vlády. „Mali by zaistiť prácu, aby ľudia nemuseli kvôli obžive kopať studne," povedal. Poradca z ministerstva vodných zdrojov Aún Dijáb vie, že zákaz kopania studní by mohol úbytok vody v Sáve zastaviť, ale aj to, že by to poškodilo záujmy provinčných predstaviteľov.
Čítajte aj Číňania vraj zachytili signály mimozemských civilizácií
Problémy jazera Sáva ovplyvňujú široký ekosystém. Druhy rýb, nevhodné pre ľudský jedálny lístok, lovili ťažné vtáky, ktoré sa usadzovali na brehoch. Bez rýb si vtáky nájdu inú migračnú trasu alebo zahynú, hovorí Ubajdí. Iračanov čakajú ďalšie ťažkosti. Ministerstvo vodných zdrojov oznámilo, že v porovnaní s vlaňajškom je teraz o 60 percent vody menej. Jazero Sáva je podľa Ubajdího „študijným príkladom klimatickej zmeny v Iraku". „Toto je budúcnosť," povedal. Jazero pritom bývalo každoročne lákadlom pre tisíce turistov. Zvyšky po nich – plastové fľaše, plechovky a sandále na brehoch sú pripomienkou toho, čo je stratené.