Medzinárodný deň Dunaja vyhlásila v roku 2004 Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR). Dunaj preteká 10 krajinami, no povodie, z ktorého odvádza vody do Čierneho mora, zahŕňa až 19 krajín a predstavuje rozlohu vyše 800-tisíc km2, čo je takmer desatina rozlohy celej Európy.
Dunaj prešiel v minulosti rozsiahlymi úpravami. Podľa ICPDR bol zregulovaný na viac ako 80 % svojej dĺžky a zo záplavových území, ktoré ležali pozdĺž Dunaja v 19. storočí, zostala len asi pätina. Na Dunaji a v jeho susedstve na hlavných prítokoch bolo vybudovaných vyše 700 priehrad a prehradení, najväčším vodným dielom sú Železné vráta, ktoré spoločne prevádzkujú Rumunsko a Srbsko a druhým najväčším je Vodné dielo Gabčíkovo na Slovensku. Veľtok prešiel zásahmi aj z dôvodu budovania bezpečnej medzinárodnej plavebnej cesty a kvôli protipovodňovým opatreniam.
Čítajte aj Kedy presne vybuchol Vezuv? Vedci našli odpoveď
WWF (Svetový fond na ochranu prírody) zaradil Dunaj medzi 10 najhrozenejších tokov sveta, spolu s riekami Salwin, La Plata, Rio Grande, Ganga, Indus, Níl, Jang-c'-ťiang, Mekong a riečnym systémom Murray-Darling.
„Väčšina veľkých riek sveta bola upravená s cieľom získať novú pôdu pre rozvoj miest či poľnohospodárstva a chrániť mestá pred povodňami. Ľudské zásahy tak aj na Dunaji spôsobili výrazné zmenšenie jeho záplavového územia. Spolu s rastúcim vplyvom zmeny klímy povodie Dunaja stále viac trpí suchom a paradoxne, je zároveň ohrozené extrémnymi povodňami. Obnova riečnych ramien tam, kde je to bezpečné, pomáha zmierniť povodňové vlny a chrániť sídla, pretože umožňuje rieke rozliať sa vo svojej niekdajšej nive. Aj v mestskom prostredí tak vznikajú ostrovy biodiverzity, ktoré v horúcich dňoch vytvárajú príjemne prostredie pre ľudí. WWF Slovensko pripravuje takéto projekty prospešné pre prírodu aj pre ľudí,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
V Bratislave WWF Slovensko pripravuje obnovu starých ramien Dunaja – Ovsištského a Biskupického, ktoré po reguláciách nie sú prietočné, čo spôsobuje, že niekdajšia niva a lužné lesy trpia suchom.
Čítajte aj Vedci našli najväčšiu baktériu na svete. Meria až dva centimetre
„Dunaj kedysi nebol sústredený do jedného hlavného koryta, ako to dnes mnoho ľudí vníma, ale sa rozlieval do viacerých korýt, medzi ktoré patrilo istý čas aj Biskupické rameno. To bývalo v minulosti mohutnejšie, no reguláciami stratilo spojenie s hlavným tokom Dunaja. Biskupické rameno so systémom ďalších naň napojených, no zaniknutých ramien, siaha od Podunajských Biskupíc po Hamuliakovo. Jeho obnova by prospela tunajším lužným lesom, najmä tzv. mäkkým, teda vŕbovo-topoľovým, ktoré rastú iba v tesnej blízkosti vôd. Tieto lesy sa z našej prírody strácajú spolu so živými, dynamickými riekami,“ hovorí expertka WWF Slovensko Šárka Horáčková.
Biskupické rameno je súčasťou územia európskeho významu Biskupické luhy a Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské luhy. Obteká prírodnú rezerváciu Ostrov Kopáč, ktorá je významným hniezdiskom vodných vtákov a okrem lužných lesov sú tu predmetom ochrany dunajské stepi.