Práca podľa denníka Haarec potvrdzuje predchádzajúcu domnienku, že olivy patrili k prvým plodinám, ktoré ľudia začali šľachtiť.
V čase eneolitu, z ktorého nález pochádza, olivovníky v údolí Jordánu divoko nerástli. Teraz sa stopy po ich dreve našli v nálezisku Tel Caf na severe Izraela. Vedci tam objavili aj stopy po veľkých vetvách figovníkov.
Oboje bolo potvrdené z analýzy dreveného uhlia z archeologického náleziska v mieste osídlenom za eneolitu, teda v období medzi neolitom a dobou bronzovou. Už minulý výskum založený na rozbore fosílneho peľu naznačoval, že by olivovníky nájdené v Tel Cafe mohli pochádzať z obdobia pred 6500 až 7000 rokmi.
Čítajte aj Parožie má ukázať zdravie a silu, bojovať s ním je hazard
Zvyšky dreveného uhlia teraz analyzovala Dafna Langgutová z archeologického oddelenia univerzity v Tel Avive. „Figovníky boli v údolí pôvodné, ale ich vetvy boli bezcenné ako palivo aj ako materiál na výrobu nástrojov alebo nábytku,“ povedala. Ľudia preto nemali dôvod zhromažďovať veľké množstvo ich dreva v dedine. To, že tam bolo, môže byť podľa Langgutovej dôkaz, že obyvatelia figovníky prerezávali, čo sa robí na zabezpečenie lepšej úrody dodnes.
Izraelskí vedci považujú nález za doklad raného šľachtenia stromov, našli sa aj pečiatky, čo môže súvisieť so začiatkom administratívy.
„Ako celok to svedčí o bohatstve a o prvých krokoch smerom k zložitejšej spoločnosti skladajúcej sa z niekoľkých vrstiev. Okrem poľnohospodárov tam boli úradníci aj obchodníci,“ povedala Langgutová.
Pri rozbore dreveného uhlia našla pozostatky po stromoch, ktoré v mieste rástli prirodzene, napríklad duby alebo tamarišky. Pozostatky olivovníkov a figovníkov ale vnášajú nové svetlo na vývoj poľnohospodárstva.
Čítajte aj Fosília predchodcov ľudí je podľa vedcov o milión rokov staršia, než sa myslelo
„Olivovníky divoko v Izraeli rastú, ale nie v údolí Jordánu. Niekto ich tam dopravil úmyselne, získal si o nich informácie a preniesol ich mimo ich prirodzeného prostredia,“ usudzuje archeologička.
Výskum viedol Josef Garfinkel z archeologického ústavu na Hebrejskej univerzite. „Keď ľudia niekam prenesú rastliny a zalievajú ich, nie všetky prežijú. Tie, ktoré zostanú, sú na to prostredie vhodné, začnú sa geneticky meniť,“ povedal Garfinkel.
V Tel Cafe sa našli ďalšie známky mimoriadnosti tamojšieho osídlenia – boli tam veľké domy s dvormi a v každom niekoľko zásobníkov na uskladnenie obilia. „Kapacita tých skladov prevyšovala potreby jednej rodiny až dvadsaťkrát, boli to zjavne skladiská, ktoré znamenali veľký majetok. O bohatstve dediny svedčí výroba vypracovanej a umne maľovanej keramiky a ďalších predmetov. Mohli si dovoliť sadiť stromy, o ktorých vedeli, že im skvalitnia jedálniček. K šľachteniu ovocných stromov sa nedá nikto prinútiť," povedal Garfinkel.
Čítajte aj Vedcom sa podarilo naklonovať myši z lyofilizovaných kožných buniek
Ovocinárstvo malo ďalekosiahle ekonomické dôsledky. Olivovníkový sad prežije storočia, ale na to je potrebné vytvoriť systém práva na vlastníctvo a dedičstvo.
Schopnosť venovať sa pestovaniu ovocia vysvetľuje relatívne bohatstvo ľudí v Tel Cafe. Na rozdiel od obilia a iných jednoročných plodín vyžadujú ovocné stromy čas a úsilie. „Šľachtiteľstvo ovocných stromov je proces, ktorý trvá mnoho rokov. Zodpovedá skôr spoločnosti žijúce v blahobyte než spoločenstvu, ktoré bojuje o prežitie,“ povedala Langgutová.