Dôvodom ich samovražedného správania by mohol byť nedostatok cholesterolu, zistil tím amerických vedcov. O ich novej štúdii vydanej v časopise Current Biology napísal denník Le Monde.
Chobotnice majú síce malý centrálny mozog, ale vedia veľmi obratne a múdro využívať svoje chápadlá, v ktorých sú ďalšie mozgy. Dokážu sa napríklad s ich pomocou dostať z uzavretej nádoby. Sú tiež veľmi učenlivé a majú dobrú pamäť. Vedci už ale aj viac ako 40 rokov skúmajú záhadný úhyn samičiek, teraz možno v ich pátraní došlo k posunu.
Čítajte aj Dosáľanie jedál oberá ľudí o roky života
Keď majú chobotnice asi rok, spária sa, samička nakladie vajíčka a pripevní ich k stene pevného úkrytu. Potom samičky začnú trpieť, prestanú prijímať potravu, strácajú farbu, ochabujú im svaly, prídu o zrak. Nakoniec uhynú skôr, ako sa im narodia mláďatá.
Vedci už predtým zistili, odkiaľ pramení toto správanie – zo žľazy, ktorá plní obdobnú funkciu ako u ľudí hypofýza. Pokiaľ chobotniciam žľazu vyoperovali, po pôrode normálne ďalej lovili, a dokonca sa opätovne rozmnožovali.
Tím profesorky biológie Z Yan Wangovej z Washingtonskej univerzity v Seattli s pomocou hmotovej spektrografie skúmal látku vylučovanú spomínanou žľazou u dvoch skupín chobotníc. Samičky, ktoré práve zniesli vajíčka, mali podľa očakávania zvýšenú hladinu materských hormónov pregnenolonu a progesterónu.
Čítajte aj Covidu je čoraz viac. Aké sú odporúčania odborníkov, ktoré pomôžu znížiť riziko nákazy?
Našli však aj žlčový medziprodukt 7-dehydrocholesterol (7-DHC), steroidný prekurzor cholesterolu. Látka 7-DHC sa vyskytuje u všetkých stavovcov, u ľudí tento hormón umožňuje potrebnú tvorbu vitamínu D a cholesterolu.
Pokiaľ syntéza cholesterolu neprebieha, ako napríklad u vzácneho dedičného Smith-Lemli-Opitzovho syndrómu, tak dochádza k ťažkej mentálnej retardácii a sebadeštruktívnym poruchám správania. Podľa vedcov zo Seattlu je práve nedostatok 7-DHC tiež dôvodom správania hlavonožcov.
Čítajte aj The Guardian: Sociálne siete mapujú život a smrť dievčaťa zabitého pri ruskom útoku
„Ako u ľudí, tak u chobotníc pozorujeme súvislosť medzi vysokou hladinou 7-DHC a smrteľnou toxicitou. Je to fascinujúce, keď si uvedomíme genetickú vzdialenosť medzi našimi dvoma druhmi,“ uviedla Wangová.
Wangová a jej tím chce v ďalšom projekte skúmať malú pruhovanú chobotnicu Octopus chierchia, ktorá ako jedna z mála netrpí týmto syndrómom.