Na prvý pohľad sú klasy pšenice v severovýchodnej Číne rovnaké ako všetky ostatné, ktoré sa kníšu vo vetre po celom svete. Rozsiahle čínske polia však nepokrývajú obyčajné rastliny, ale tie, ktoré boli vytvorené vo vesmíre. Ide o odrodu známu ako Luyuan 502, ktorá je druhým najrozšírenejším druhom pšenice v Číne.
Rastliny boli vyšľachtené zo semienok, ktoré vyniesli vesmírne lode na obežnú dráhu do výšky 340 kilometrov nad zemským povrchom. V jedinečnom prostredí s nízkou gravitáciou a mimo ochranného magnetického štítu Zeme, získali jemné zmeny DNA, ktoré im dali nové vlastnosti. Sú vďaka tomu odolnejšie voči suchu a lepšie odolávajú niektorým chorobám. Ide o príklad rastúceho počtu nových odrôd dôležitých potravinárskych plodín, ktoré boli vyšľachtené na kozmických lodiach a vesmírnych staniciach pri obehu okolo Zeme.
Čítajte aj V škótskom pohorí Cairngorms objavili nový druh huby
Semienka sú vystavené stavu beztiaže a kozmickému žiareniu, ktoré v rastlinách vyvoláva mutácie. Tento proces je známy ako vesmírna mutagenéza. Aj keď niektoré z mutácií spôsobujú, že rastliny následne nie sú schopné rásť, iné môžu byť výhodné. Niektoré rastliny sa stanú odolnejšími a schopnými znášať extrémnejšie podmienky pestovania, zatiaľ čo iné produkujú viac potravy, rastú rýchlejšie či potrebujú na prežitie menej vody. Po návrate na Zem prechádzajú semienka týchto vesmírnych rastlín starostlivou selekciou a ďalším šľachtením, aby vznikli životaschopné verzie obľúbených plodín.
„Vesmírna mutagenéza vytvára krásne mutácie,“ povedal Liou Lu-siang, popredný čínsky odborník na vesmírnu mutagenézu a riaditeľ Národného centra vesmírnej mutagenézy na zlepšovanie plodín v Pekingu. Pšenica Luyuan 502 prináša napríklad o 11 percent vyšší zber ako štandardná odroda pšenice pestovaná v Číne.
Vyznačuje sa tiež lepšou odolnosťou voči suchu a najbežnejším škodcom, uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá koordinuje globálnu spoluprácu využívania techník založených na ožarovaní pre vytváranie nových druhov plodín.
Čítajte aj Medúzy na plážach Stredozemného mora môžu byť aj na úžitok, tvrdia vedci
Čína vedie pokusy s kozmickou mutagénezou od roku 1987 a je jedinou krajinou na svete, ktorá túto techniku sústavne používa. Podľa Lioua je Luyuan 502 len jedna z viac ako 200 odrôd plodín, ktoré Čína vo vesmíre vytvorila za posledných 30 rokov. Okrem pšenice čínski vedci vytvorili vesmírne vyšľachtenú ryžu, kukuricu, sóju, lucernu, sezam, bavlnu, melóny, paradajky, papriku a ďalšie druhy zeleniny. Tento prístup vychádza z rovnakých princípov ako jadrová mutagenéza, ktorá sa používa od konca 20. rokov 20. storočia.
Jadrová mutagenéza urýchľuje prirodzene prebiehajúce mutačné procesy v DNA živých organizmov tým, že ich vystavuje žiareniu. Zatiaľ čo jadrová mutagenéza využíva gama žiarenie, röntgenové žiarenie a iónové lúče z pozemských zdrojov, vesmírna mutagenéza sa spolieha na kozmické žiarenie, ktoré obklopuje Zem.
Čítajte aj Chemikálie v podobe masti dokážu liečiť rany rýchlejšie ako antibiotiká
Živé organizmy na planéte chránia pred týmto žiarením magnetické pole a hustá atmosféra. Čína vníma snahu o zlepšenie genetického fondu svojich poľnohospodárskych plodín za nutnosť. Podľa Lioua a jeho tímu je nutné, aby svet navýšil produkciu životne dôležitých obilnín o 70 percent. Inak môže nastať problém s uživením ďalších dvoch miliárd ľudí, ktorí majú podľa odhadov na planéte žiť okolo roku 2050. Najväčšiemu riziku nedostatku potravín je vystavená rastúca populácia v ázijsko-pacifickom regióne.
Podľa MAAE len Čína vďaka jadrovej a kozmickej mutagenéze vyvinula a zaviedla viac ako 800 nových odrôd, ktoré oproti pôvodným plodinám zlepšili všetky kľúčové vlastnosti.