Tuniaky pruhované, zvané v Japonsku kacuo, Japonci konzumujú na všetky spôsoby – surové, sušené aj použité vo vývare.
Rybári vyťahujú z mora čoraz tučnejšie kusy už dva roky. „Tuční kacuo musia mať niečo spoločné s teplotou vody. Obávam sa, že raz sa v zátoke neobjavia,“ povedal sedemdesiatročný Takeo Nakadžo, ktorý tuniaky loví pol storočia.

Ani Noriaki Ito, ktorý vedie sto rokov starú reštauráciu v meste Kóči, ešte „také tučné“ tuniaky v tomto ročnom období nevidel. Aj jeho to znepokojuje, pretože už podľa neho kvôli klimatickej zmene z mora vymizli niektoré druhy vrátane kôrovcov používaných na prípravu miestnej špeciality.
Niektoré pacifické tuniaky na jar migrujú z tropických vôd na sever a zátoka v Kóči sa potom stáva rajom rybárov. Priemerná teplota povrchovej vody v zime sa tam ale za 40 rokov zvýšila o dva stupne a pribúdajúca váha tuniakov môže byť následok jednoduchšej obživy v teplejšej vode. Z dlhodobého pohľadu ale bude teplejšia voda brániť vode s väčším obsahom minerálov dostať sa k povrchu, a to povedie k oslabeniu planktónu a redukcii počtu malých rýb, ktoré slúžia ako potrava. A kacuov potom bude ubúdať, myslí si Hirojuki Ukeda z univerzity v Kóči.

Reuters píše, že rybolov a súvisiace profesie začína poznamenávať starnutie japonského obyvateľstva. V meste Nakatosa v uplynulých 30 rokoch odišlo z odboru mnoho rybárov, povedal Takahiro Tananka, ktorý je štvrtou generáciou predajcov rýb a označuje sa za someliera kacuov. „Dokážeme odlíšiť tuniaky podľa chuti, tak ako Francúzi vína. Je to možno posledné miesto v Japonsku, kde patria ku každodennému životu. Bez rybárov to tak ale nezostane,“ povedal.
Nakadžo sa snažil presvedčiť vnuka, aby po ňom jeho remeslo prevzal. Ale mladý muž študuje a chce pracovať v nejakom vládnom úrade.