Zvieratá by mali svojím prirodzeným správaním premeniť hospodársky borovicový les na živý prírodný les. Záľuba zubrov v kôre zlikviduje niektoré stromy, ich pohyb po lese otvorí chodníky, čím sa na lesnú pôdu dostane svetlo. Vďaka tomu sa podľa odborníkov bude dariť novým rastlinám, hmyzu, jaštericiam, vtákom a netopierom. Cieľom projektu je zistiť, ako dobre môžu zubry fungovať ako prirodzení „ekosystémoví inžinieri“ a pomôcť pri obnove divokej prírody.
Premena hospodárskeho lesa na prírodný by tiež mohla pomôcť pri riešení klimatickej krízy, pretože takýto les bude absorbovať viac oxidu uhličitého.
Čítajte aj V ľadovci na vrchu Marmolada sa dva týždne po nešťastí objavila ďalšia puklina
Zubor európsky patrí na svete medzi ohrozené druhy, ktorým hrozí vyhynutie. Na svete podľa odhadov žije približne 7¤500 kusov tohto najväčšieho európskeho kopytníka, vo voľnej prírode je ich polovica. Vďaka projektom, ktoré sa zameriavajú na návrat týchto zvierat do voľnej prírody, ich ale postupne pribúda.
„Obnova prirodzene fungujúcich ekosystémov je dôležitým a lacným nástrojom v boji proti klimatickej kríze,“ povedal šéf neziskovej organizácie Kent Wildlife Trust (KWT) Evan Bowen-Jones. Ľudia sa podľa neho pri obnove prírodnej krajiny musia viac spoliehať na „prírodných inžinierov“ ako sú zubry, diviaky a bobry.
Čítajte aj Čínski vedci vyvinuli miniatúrnu robotickú rybu, ktorá loví mikroplasty
Ochranári budú zvieratá sledovať vďaka špeciálnym obojkom, ktoré zaznamenávajú ich pohyb. Budú tiež zbierať poznatky o rastlinách, s ktorými kopytníky prídu do kontaktu, odoberať vzorky pôdy, počítať červy, skúmať štruktúru vegetácie a monitorovať bezstavovce, vtáky aj cicavce. Spočiatku budú mať samice k dispozícii päťhektárovú dvojito oplotenú oblasť, ktorú budú môcť preskúmavať, ale po príchode samca sa táto plocha zväčší na 50 hektárov. Nakoniec budú mať zvieratá prístup na 200 hektárov. Strážcovia parku očakávajú, že sa zubry časom rozmnožia.