Pôvodne ju nechal len pre panovníčku vybudovať jej manžel František I., čoskoro sa ale mohli na zvieratá prísť pozrieť okrem členov cisárskej rodiny aj diplomati. Medzi návštevníkov čoskoro pribudli aj školské triedy. V roku 1778 bol zverinec spolu s palácom a parkom otvorený všetkým „slušne oblečeným“, spočiatku však iba v nedeľu.
Prvé zverince vznikli na území Afriky a Ázie už v druhom tisícročí pred naším letopočtom. Pravdepodobne najstaršiu zoo založila egyptská kráľovná Hatšepsut okolo roku 1500 pred naším letopočtom pri Amonovom chráme v Thébach. Približne z rovnakej doby sú správy o záhradách so zvieratami napríklad v Číne. V Európe sa história zoo začala písať renesanciou. Zbierky zvierat vtedy fungovali ako súkromná kolekcia kuriozít mocných a bohatých. Výbehy boli usporiadané do kruhu, takže budili dojem akéhosi divadla pre jedného diváka, tak ako spočiatku aj Schönbrunn.
Ďalšie obdobie začalo zriadením zoo v botanickej záhrade v Paríži roku 1794 a potom založením záhrady v Londýne v roku 1828, ktoré už vznikli ako verejné inštitúcie spojené s vedou. Parížska zoo v Jardin des Plantes vznikla len pár rokov po Veľkej francúzskej revolúcii a doslova v súvislosti s ňou, pretože do botanickej záhrady boli presunuté zvieratá pochádzajúce zo zrušenej kráľovskej zbierky vo Versailles.
Skromná zoo s rozlohou cez päť hektárov a tisíckou zvierat funguje dodnes, rovnako ako botanická záhrada, prírodovedné múzeum či galéria nerastov, ktoré sa v areáli taktiež nachádzajú.
Priekopníkom pre zvieratá i návštevníkov príjemnejšieho prostredia sa na začiatku 20. storočia stal nemecký obchodník so zvieratami Carl Hagenbeck, ktorý v roku 1907 otvoril zoo v Stellingene pri Hamburgu.
Zaviedol tu totiž úplne nový spôsob vystavovania zvierat – „zoo bez mreží“. Výbehy boli hradené priekopami namiesto plotov a mreží, expozíciu dopĺňali kríky a umelé skaliská. Hagenbeck navyše zvieratá umiestnil v kombináciách podľa prirodzeného výskytu v prírode a opustil tak princíp radenia napríklad podľa druhu.