Zem má za sebou najkratší deň v histórii, potvrdili vedci

Naša Zem si môže pripísať ďalší svetový rekord: Vedci potvrdili, že 29. jún bol najkratším dňom v histórii detailného merania.

04.08.2022 08:51
zemeguľa, planéta, Zem Foto:
debata

Keď Zem dokončí jednu úplnú otáčku okolo svojej osi, rýchlosť otáčania – takmer 24 hodín s malými výkyvmi – určuje dĺžku nášho dňa. Dňa 29. júna sa ale Zem otáčala o niečo rýchlejšie ako obvykle, čím sa náš deň skrátil o 1,59 milisekundy, uviedol spravodajský portál ČT24, ktorý prevzal informácie z portálu Time and Date.

Tohtoročný 29. jún bol najkratším dňom na Zemi – prinajmenšom od vynálezu atómových hodín, ktoré umožňujú merať čas extrémne presne. Na zaznamenávanie doby rotácie Zeme sa používajú od 60. rokov 20. storočia.

Roku 1987 založili Medzinárodná astronomická únia a Medzinárodná únia pre geodéziu a geofyziku Medzinárodnú službu pre rotáciu Zeme a referenčné systémy, ktorá sleduje rotáciu Zeme a udržuje globálny čas.

V posledných rokoch tieto merania ukázali zaujímavý vzorec: zemská rotácia sa zrýchľuje. Roku 2020 mala naša planéta 28 najkratších dní v histórii – 19. júla 2020 prišla polnoc o 1,47 milisekundy skôr, než sa očakávalo. Ani v roku 2021 sa rýchlosť rotácie Zeme nespomalila, hoci rok 2021 bol o zlomok dlhší ako rok 2020.

A tiež aj rok 2022 zatiaľ vyzerá ako rekordný. 29. jún totiž nebol jediným dňom, ktorý utiekol neobvykle rýchlo. Dňa 26. júla dosiahla planéta polnoci o 1,50 milisekundy skôr, ako sa čakalo. A pokiaľ sa bude planéta otáčať stále rýchlejšie, môže tento rekord v blízkej budúcnosti opäť čoskoro padnúť, píše IFL Science.

Prečo sa rotácia Zeme zrýchľuje? Astronómovia na túto otázku stále nemajú odpoveď, ale majú niekoľko teórií. Na nadchádzajúcom výročnom zasadnutí Ázijsko-oceánskej geovednej spoločnosti by astronómovia mali diskutovať o tomto skracovaní dĺžky dňa a o tom, ako súvisí s javom zvaným „Chandlerovo kývanie“.

Chandlerovo kolísanie sú vlastne malé a nepravidelné pohyby, ktoré spôsobujú miernu zmenu rotácie Zeme. Predpokladá sa, že tlakové zmeny v atmosfére a na dne oceánov spôsobujú chvenie, ktoré posúva os rotácie Zeme.

„Bežná amplitúda Chandlerovho kolísania je na zemskom povrchu asi tri až štyri metre, ale v rokoch 2017 až 2020 zmizla,“ uviedol pre Time and Date Leonid Zotov, astronóm z Medzinárodnej astronomickej únie.

Ďalšie teórie, ktoré sa pokúšajú zmenu rýchlosti rotácie Zeme vysvetliť, zahŕňajú menšiu váhu pólov spôsobenú topením ľadovcov, seizmickú aktivitu a zmeny vo vnútornom roztavenom jadre planéty.

Bežný človek samozrejme tieto drobné zmeny nezaznamenal a ani zaznamenať nemohol – nikto totiž nie je schopný vnímať čas rádovo v milisekúnd. Dokážu to ale počítače – a práve na ne by táto zmena, ak bude pokračovať, mohla mať vplyv. Ak sa rotácia Zeme bude aj naďalej zrýchľovať, mohlo by to ovplyvniť spôsob, akým tieto prístroje sledujú čas.

Medzinárodní časomerači sa pohrávajú s myšlienkou zavedenia zápornej priestupnej sekundy na konci decembra. Cieľom je odčítať od našich hodín jednu sekundu, aby bol „ľudský“ čas lepšie synchronizovaný s rotáciou Zeme.

Nie všetci s týmto návrhom ale súhlasia: Materská spoločnosť Facebooku Meta zverejnila 25. júla blog, v ktorom tvrdí, že záporná priestupná sekunda je zastaraný nápad zo 70. rokov 20. storočia, ktorý by spôsobil kolaps dnešných dátových programov a technológií.

Nikto tiež zatiaľ nevie, či sa Zem nakoniec spomalí, alebo sa bude ďalej ponáhľať – to nie je jasné ani odborníkom. „Myslím, že je 70-percentná šanca, že sme na minime dĺžky dňa,“ povedal Zotov časopisu Time and Date, „a zápornú priestupnú sekundu nebudeme potrebovať.“

debata chyba
Viac na túto tému: #Zem #svetový rekord #vedci #výskum #planéta #deň
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy