Oznámilo to vedenie tamojšieho národného parku. Ide o leguány galapágske, ktoré na tento ekvádorský ostrov v Tichomorí pred tromi rokmi do voľnej prírody vypustili ochrancovia prírody v snahe obnoviť tamojší ekosystém. Informoval o tom server televízie Deutsche Welle.
Čítajte aj Vo Veľkej koralovej bariére je najviac koralov za posledných 36 rokov
„Po 187 rokoch môžeme na ostrove Santiago znova predstaviť zdravú populáciu leguánov galapágskych, s dospelými jedincami a mláďatami,“ uviedol riaditeľ národného parku Galapág Danny Rueda. Podľa neho ide o veľký úspech, ktorý posilňuje nádej na obnovu ostrovov, ktoré v minulosti vážne poškodili invazívne druhy, ako napríklad ošípané, kozy, potkany či krysy. Tie sa tam dostali v minulých storočiach na pirátskych či veľrybárskych lodiach.
Obnova ekosystému Galapág začala koncom 90. rokov minulého storočia v rámci projektu , nazvaného podľa najväčšieho z Galapágskych ostrovov, na ktorom sa premnožili kozy. Na začiatku tohto projektu ich tam bolo na 100 000.
K obnove ekosystému už prispeli aj leguáni galapágski, ktorých tam vypustili do voľnej prírody pred troma rokmi viac ako 3-tisíc jedincov. „Príroda na ostrove už začína preukazovať pozitívne zmeny vďaka týmto leguánom, ktoré, okrem iného, rozptyľujú po ostrove semená rastlín,“ uviedol Luis Ortíz-Catedral, šéf expedície odborníkov, ktorá zmapovala novú populáciu leguánov na ostrove.
Čítajte aj Od konca 19. storočia zmizlo viac než 200 alpských ľadovcov
Súostrovie Galapágy, ktoré leží asi 1000 kilometrov od ekvádorskej pevniny, tvoria dve desiatky sopečných ostrovov. Začiatkom 19. storočia sa stali „prírodovedným laboratóriom“ britského vedca Charlesa Darwina, ktorý práve tam došiel k poznatkom kľúčovým pre svoju evolučnú teóriu. V roku 1978 boli Galapágy kvôli unikátnej faune a flóre vyhlásené za prírodné dedičstvo UNESCO. Neskôr ale táto organizácia oznámila, že ekosystémy súostrovia vážne ohrozujú invazívne druhy a turistika.