Vyplýva to zo štúdie vedcov z Zürišskej univerzity. Šimpanzy sa neživia iba zberom ovocia, ale z času na čas tiež vyhľadávajú príležitosť na konzumáciu mäsa bohatého na bielkoviny. Aby sa im v korunách stromov podarilo chytiť korisť, potrebujú pomoc svojich spoločníkov. Podľa autorov štúdie je kľúčom k získavaniu členov do loveckej party komunikácia. Tvrdia, že sú prví, kto s týmto zistením prišiel.
Šimpanzy podľa vedcov rozprúdia skupinový lov štekavými zvukmi, čím túto formu spolupráce urobia efektívnejšou.
Čítajte aj Arktída sa oteplila takmer štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, uvádza štúdia
„Šimpanzy, ktoré vydávajú poľovnícke štekanie, poskytujú okolitým jedincom informáciu o svojej motivácii na lov a táto informácia môže presvedčiť váhavých jedincov, aby sa pridali, a zvýšiť tak celkovú šancu na úspech,“ uviedol vedúci štúdie Joseph Mine.
Loviť pre opice v skupine v hustom tropickom dažďovom pralese, kde je obmedzená viditeľnosť, môže byť náročné. Komunikácia túto činnosť zrejme uľahčuje. „Po poľovníckom zaštekaní sme prekvapivo spozorovali, že sa k lovcom pridáva viac ľudoopov, naháňačka sa zrýchli a prvý úlovok trvá kratší čas,“ dodala spoluautorka štúdie Zarin Machandaová.
Vedci z Zürišskej univerzity to v spolupráci s kolegami z Tuftsovej univerzity v Bostone zistili štúdiom viac ako 300 loveckých akcií zaznamenaných za posledných 25 rokov v komunite týchto všežravých ľudoopov Kanyawara v Ugande.
Čítajte aj Na galapágskom ostrove sa po takmer dvoch stovkách rokov opäť množia vzácni leguáni
Hoci je lov úspešnejší, keď šimpanzy vydávajú tieto zvuky, je potrebné zistiť, prečo majú tento účinok. „V tejto chvíli nie je jasné, či sú tieto šteky vydávané so zámerom skoordinovať jedinca, alebo či jednoducho odrážajú rozhodnutie jedinca loviť, čo následne zvyšuje pravdepodobnosť, že sa k nemu ostatní pridajú a pri väčšom počte lovcov sú efektívnejšie,“ dodal ďalší zo spoluautorov výskumu Simon Townsend.
Evoluční biológovia zvažovali širokú škálu ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledok lovu, vrátane prítomnosti skúsených lovcov a potenciálne rušivých vplyvov. Kľúčovú úlohu podľa nich ale majú práve štekavé zvuky.
„Komunikácia zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii zložitých aktov spolupráce u ľudí a toto je prvý náznak, že hlasová výmena informácií môže uľahčovať túto činnosť aj u našich najbližších žijúcich príbuzných,“ uviedol Townsend.
Čítajte aj Vo Veľkej koralovej bariére je najviac koralov za posledných 36 rokov
Vedci všeobecne uznávajú, že komunikácia a spolupráca spolu úzko súvisia a u ľudí sa vyvinuli spoločne. Postupom času, ako sa jedna z týchto činností stávala zložitejšou, rástla aj tá druhá. Tým vznikol cyklus spätnej väzby, ktorý nakoniec viedol k vzniku jazyka a jedinečne zložitých foriem spolupráce, ktoré moderní ľudia prevádzkujú.
Nebolo však známe, ako ďaleko do evolučnej minulosti človeka možno tento vzťah medzi skupinovou spoluprácou a komunikáciou vysledovať. „Naše výsledky naznačujú, že vzťah medzi vokálnou komunikáciou a spoluprácou na skupinovej úrovni je prastarý. Zdá sa, že táto väzba existuje už najmenej sedem miliónov rokov, teda odkedy bol naším posledným spoločným predkom šimpanz,“ uviedol Mine.