Vyhadzujú totiž z vlastných hniezd cudzie vajcia. Experiment vedcov ukázal, že lastovičky pred nákladným vychovávaním cudzích vtáčat zachraňuje poriadkumilovnosť.
Jeden zo súčasných projektov, v ktorom experti z Ústavu biológie stavovcov AV ČR sledujú lastovičky, sa zameriava na výskum hniezdneho parazitizmu, teda spôsob rozmnožovania, ktorým sa preslávila predovšetkým kukučka obyčajná.
„Je to stratégia, kedy parazitická samica nakladie svoje vajcia do cudzieho hniezda a prenechá vajcia a starostlivosť o jej potomkov nevlastným rodičom. To bolo pozorované nielen u kukučiek a im podobným obligátnym hniezdnym parazitom, ktoré to ani inak robiť nevedia, ale aj u klasicky „slušne“ hniezdiacich druhov vtákov, ako sú napríklad lastovičky obyčajné,“ vysvetľuje Michal Šulc z Ústavu biológie stavovcov AV ČR (ÚBO AV ČR), hlavný autor štúdie.
Čítajte aj Pavúkom sa možno zdajú sny ako ľuďom, tvrdia vedci
Tou najčastejšou a najúčinnejšou obranou je rozpoznanie a vyhodenie parazitického vajca z hniezda. „Toto správanie môžeme pozorovať aj u lastovičiek, ktoré z hniezda vyhadzujú cudzie lastovičie vajcia, a to predovšetkým tie, ktoré sa v hniezde objavili pred znesením prvého vlastného vajca. Doteraz však nebolo vôbec jasné, či toto správanie skutočne vzniklo ako obrana proti parazitizmu, alebo ide „iba“ o odstraňovanie cudzích predmetov z hniezda súvisiace s jeho upratovaním,“ dodáva Václav Jelínek.
Mnoho druhov vtákov, najmä spevavcov, totiž udržuje svoje hniezda čisté a odstraňujú z nich napr. opadané lístie, vetvičky alebo trus mláďat. To rodičom umožňuje bezpečne svoje vajcia otáčať počas inkubácie alebo udržiavať hniezdo bez patogénov a parazitov. Takto čistotne sa správajú aj rodičia lastovičky obyčajnej.
Tvar je pre lastovičky dôležitejší signál ako farba
Aby zistili, či sa lastovičky vyhadzovaním vajec priamo bránia parazitizmu, alebo tak len upratujú svoje hniezdo, vykonali vedci dômyselný experiment. Lastovičkám do hniezda vkladali umelé predmety, ktoré sa líšili tvarom či farbou od ich vlastných vajec.
„Ak by sa lastovičky pri rozpoznávaní predmetov riadili odlišnosťou vo sfarbení, potom by sa toto správanie skutočne dalo považovať za obranu proti parazitizmu, pretože parazitické vajcia sa od tých vlastných líšia predovšetkým farbou. Naopak, ak by sa lastovičky pri vyhadzovaní riadili predovšetkým tvarom predmetov, nie ich farbou, potom sa pravdepodobne jedná iba o správanie spojené s upratovaním hniezda. A to je presne to, čo sme pozorovali – lastovičky sa riadili iba tvarom predmetov, nie ich sfarbením,“ hovorí Michal Šulc.
Čítajte aj Silný zhryz dravých dinosaurov umožnil menšie očné jamky, uvádza štúdia
Vedci pri experimente zistili, že predmety, ktoré svojím tvarom napodobňovali vajcia, prijímali lastovičky oveľa ochotnejšie ako predmety rovnakej hmotnosti a objemu, avšak tvaru hviezdičky. Naopak predmety, ktoré mali podobnú farbu, dokonca aj škvrny ako lastovičie vajcia, neboli prijímané častejšie ako nápadne modré predmety. Výsledky výskumu tak ukazujú, že pozorované správanie (napr. odstraňovanie cudzích vajec), ktoré sa môže na prvý pohľad zdať ako dômyselne vyvinutá evolučná stratégia slúžiaca na jednoznačný účel (k obrane proti hniezdnemu parazitizmu), môže v skutočnosti slúžiť na niečo úplne iné (upratovanie hniezda). To však nič nemení na tom, že niektoré samice lastovičiek sa dokážu zbaviť parazitického vajca bez toho, aby tušili, aké riziko skrýva.
Drahá starostlivosť o cudzieho potomka
Výskyt hniezdneho parazitizmu kladie na hostiteľských pestúnov vysoké energetické náklady, nielen spomínanú vyššiu mieru inkubácie cudzieho vajca, ale najmä následnú starostlivosť o vyliahnutého cudzieho potomka, ktorého je potrebné na začiatku zahrievať, a predovšetkým minimálne tri týždne kŕmiť. Tieto extra náklady majú často nepriaznivý vplyv na vlastné rozmnožovanie hostiteľov. No, mať poriadok v hniezde sa vypláca, lastovičkám niekedy dvojnásobne.