Rýchlejšie otepľovanie za severným polárnym kruhom zistili aj predchádzajúce štúdie, tempo však určili nižšie, uvádzajú vedci.
Nové poznatky teda vyvolávajú obavy o závery klimatických modelov na póloch, ktorých otepľovanie má zásadný vplyv na zvyšovanie hladiny morí. V roku 2019 Medzinárodný panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) odhadol, že sa Arktída otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je globálny priemer. Deje sa tak v rámci javu nazvaného polárne, respektíve arktické zosilnenie – topenie snehovej pokrývky a ľadu, ktoré odrážajú slnečné žiarenie, ďalej urýchľuje otepľovanie.
Vedci z Nórska a Fínska v novej štúdii analyzovali štyri súbory dát o teplotách, ktoré zhromaždili satelity nad celou Arktídou od roku 1979. Výskum ukázal, že Arktída sa za jedno desaťročie oteplí priemerne o 0,75 stupňa Celzia, čo je takmer štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty.

Celá Zem sa v dôsledku ľudskej činnosti od predindustriálnej éry podľa odborníkov oteplila takmer o 1,2 stupňa Celzia. „Vedecká literatúra uvádza, že sa Arktída otepľuje asi dvakrát rýchlejšie ako zvyšok planéty, takže ma prekvapilo, že náš záver bol oveľa vyšší,“ uviedol jeden zo spoluautorov štúdie a člen fínskeho meteorologického ústavu Antti Lipponen. Štúdia okrem iného zistila, že medzi rôznymi oblasťami polárneho kruhu existujú rozdiely.
Napríklad eurázijský priestor Arktického oceánu – pri nórskych Špicbergoch a ruskej Novej Zemi – sa za desaťročia oteplil o 1,25 stupňa Celzia, čo je približne sedemkrát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta.
Najpokročilejšie klimatické modely predpovedali, že sa Arktída otepľuje približne o tretinu menej, ako ukazujú novozhromaždené dáta, zistil vedecký tím. Iné výsledky možno podľa nich vysvetliť zastaranosťou predchádzajúcich modelov. „Ďalším krokom by mohlo byť preskúmanie týchto modelov a zistenie, prečo nezodpovedajú tomu, čo vidíme pri pozorovaní a aký to má vplyv na budúce klimatické prognózy,“ povedal Lipponen.

Otepľovanie Arktídy má vážne dosahy nielen na tamojších obyvateľov a voľne žijúce zvieratá, ktoré sa pri love spoliehajú na stálu ľadovú pokrývku, ale aj na celý svet. „Zmena klímy je spôsobená človekom a s otepľovaním Arktídy sa budú jej ľadovce topiť, čo bude mať globálny dosah na hladinu morí,“ povedal Lipponen.
Podľa IPCC sa hladina morí od roku 1900 zvýšila o 20 centimetrov. Od roku 1990 sa však tempo rastu takmer strojnásobilo a podľa rôznych štúdií by mohla hladina oceánov do konca storočia stúpnuť o ďalších 40 až 85 centimetrov. To ohrozuje nízko položené oblasti po celom svete – podľa predchádzajúcich štúdií je ohrozený okrem iného Amsterdam, Bangkok, Hamburg alebo Hočiminovo Mesto.