Je to skládka, veľký tečúci odpadkový kôš. Pravidelné vypúšťanie je teda zároveň odhaľovaním. Voda ustúpi a odkryjú sa veci, ktoré do kanála nešťastnou náhodou spadli, niekto ich tam skopol alebo úmyselne vhodil pod rúškom noci. Pri vypúšťaní kanála v roku 2016 sa na lávkach a pozdĺž nábrežia zhromaždili davy ľudí, aby sledovali upratovacie čaty, ako sa brodia bahnom a lovia odpadky. Bolo ich veľa.
Matrace, kufre, dopravné značky aj kužele. Práčka so sušičkou, krajčírska figurína, stoly a stoličky, vane, záchody, staré rádiá, osobné počítače. Z bahna bolo vytiahnutých niekoľko áut. Boli tam detské kočíky, nákupné vozíky, najmenej jeden invalidný vozík a niekoľko mopedov.
Čítajte aj V polovici storočia bude časť USA zažívať dlhodobé vlny horúčav
Ulice okolo kanála v 10. parížskom obvode v súčasnosti patria k najmódnejším v metropole, lemujú ich elegantné kaviarne a reštaurácie. Neskoro v noci si však táto oblasť zachováva ponurú atmosféru minulých rokov, keď bola ošúchanou ľudovou štvrťou a často slúžila ako kulisa pre filmy noir a detektívne romány, v ktorých sa z temnoty Svätomartinského kanála vynárajú nemenej temné tajomstvá.
Záhada vraždy v románe Georga Simenona Maigret a telo bez hlavy sa dá do pohybu, keď polícia vyloví roztvorené telo v blízkosti nábrežia Quai de Valmy. Pri čistení v roku 2016 neboli objavené žiadne ľudské pozostatky, ale v jednom z najsevernejších stavidiel našli robotníci pištoľ. Neskôr úradníci oznámili, že bola nájdená aj puška.
Okrem fliaš od vína a mobilných telefónov bolo však v kanáli najviac bicyklov. O deväť rokov skôr, v roku 2007, bol v Paríži spustený systém zdieľania bicyklov Vélib', v rámci ktorého bolo po celom meste rozmiestnených 14 500 bicyklov, ktoré si mohli ľudia požičať. Po odčerpaní vody boli v bahne na dne kanála kostry desiatok bicyklov Vélib'. Boli tam aj desiatky ďalších bicyklov rôznych značiek a ročníkov, z ktorých niektoré boli zjavne poškodené predtým, ako ich ľudia poslali do vodného hrobu.
Čítajte aj Prečo sa v newyorských autách udomácňuje čoraz viac krýs
Bicykle s ohnutými a skrútenými kolesami alebo bez nich, s nepoškodenými kolesami a rámami, ktorým ale chýbali vidlice a kormidlá. Niektoré bicykle sa do kanála dostali možno nešťastnou náhodou. Existuje niekoľko scenárov, ktoré môžu viesť k neúmyselnému odloženiu bicykla do vodnej nádrže.
Cyklisti stratení v tme alebo dezorientovaní hmlou schádzajúci z náplavky do kanálov. Opití cyklisti padajúci z mostov. Zlodeji utekajúci pred políciou na bicykli, ktorí zídu do rieky. Šťastnejším obetiam sa podarí dostať seba – a niekedy aj svoj bicykel – späť na súš, ale tieto nehody môžu mať katastrofálne následky.
Pri prechádzaní novinových archívov z celého sveta sa objavujú desivé príbehy s farbistými titulkami: „Chlapec sa utopil v kanáli: našli ho aj s bicyklom.“ „Utopila sa cyklistka: prepadla cez zábradlie mosta.“ „Vošiel do kanála pri výpadku prúdu: gloucesterský cyklista sa utopil cestou do práce.“
Niektoré zúfalé duše šliapli do pedálov smer voda úmyselne. Na jeseň roku 2016 zanechala tridsaťosemročná žena vo svojom byte v meste DeWitt v štáte New York neďaleko Syrakúz list na rozlúčku. Potom sa vydala do neďalekej chránenej oblasti, kde sa pripútala k horskému bicyklu a zišla do jazera. Jej telo aj s bicyklom sa našlo o týždeň neskôr.
Čo sa týka bicyklov vo Svätomartinskom kanáli, možno s veľkou mierou istoty predpokladať, že väčšina z nich neskončila vo vode ani nešťastnou náhodou, ani za tragických okolností. Pre ľudí, ktorí majú sklony k náhodným chuligánskym činom – a možno si tým vybíjajú nutkanie páchať násilie na cítiacich bytostiach tým, že ničia neživé veci, na ktoré narazia – predstavuje bicykel lákavý cieľ.
Čítajte aj Dlhé suchá majú vážne dosahy na živočíchy v riekach, varovali britskí ochranári
S rozvojom systémov zdieľaných bicyklov, ako je Vélib', sa v uliciach svetových miest objavuje čoraz viac bicyklov, ktoré môžu vandalom pripadať ako príhodná hračka, pretože zdanlivo „nikomu nepatrí“. A tým sa im otvára pole pre celú škálu sebavyjadrení, ako je rozbíjanie kolies, poškodzovanie rámov a prerezávanie brzdových laniek. Niektorí ľudia k tomuto vandalskému koníčku pristupujú o niečo rozmarnejšie: vešajú bicykle na ploty, na semafory a autobusové zastávky alebo ich dvíhajú vysoko do vetví stromov.
Hádzanie bicyklov do vody je špecializovaný šport, ktorý prináša zvláštne uspokojenie. Na sociálnych sieťach sa objavujú videá, na ktorých vtipkári kotúľajú bicykle po brehoch do jazier, prevracajú ich cez zábradlie na nábrežiach a hádžu ich do rozbúrenej vody. V jednom klipe stojí pred kamerou dospievajúci chlapec s modrým BMX, ktoré už zjavne všeličo zažilo.
„Miku, toto je tvoj bicykel,“ hovorí. „Leží mi v garáži a ja ho vlastne nechcem. Tak ho hodím zo skokanského mostíka do rybníka. Dúfam, že ti to nebude prekážať.“ Potom mládenec s rozbehom pošle bicykel bez jazdca saltom z drevenej dosky do vody. V pozadí je počuť výskot a smiech, zatiaľ čo roztrasená kamera zaznamenáva rýchly zánik kolesa, ktorého zadné koleso sa krátko pohojdáva nad hladinou, kým nezmizne, pohltené nenásytným rybníkom. Načo klamať – vyzerá to zábavne. A pre mnohých to zjavne zábava je.