Krajiny po celom svete čelia nárastu extrémnych požiarov. Barcelona je zatiaľ posledné miesto, ktoré sa s nimi rozhodlo bojovať pomocou starej stratégie s jednoduchou myšlienkou. Pastieri privedú stáda do oblastí náchylných na požiare, zvieratá tam zožujú zelenú vegetáciu a rozdupú tú suchú, ktorá by sa inak mohla nahromadiť a podporiť šírenie požiaru.
Pokiaľ zvieratá, polodivoké alebo sprevádzané pastierom, dobre urobia svoju prácu, zostanú po nich voľné plochy, ktoré môžu zastaviť požiar. Je to pripomienka toho, ako sa v minulosti hasili lesné požiare.
„Nevymýšľame nič nové. Len sme obnovili niečo, čo už predtým existovalo, ale vytrácalo sa,“ povedal Guillem Canaleta z katalánskej neziskovej organizácie Pau Costa Foundation, ktorá túto stratégiu od roku 2016 realizuje v provincii Gerona neďaleko Barcelony.
Čítajte aj V polovici storočia bude časť USA zažívať dlhodobé vlny horúčav
V Barcelone začali pilotný projekt v apríli v parku Collserola, ktorý má rozlohu 8 000 hektárov a horí tu priemerne päťdesiatkrát do roka. Požiare sú zvyčajne rýchlo uhasené. „Je však jasné, že keby tu raz vypukol veľký požiar, malo by to rozsiahle následky. Je to park uprostred mesta, ktorý obklopuje hustá zástavba,“ vysvetľuje Eloi Badia, barcelonský radný pre klimatickú krízu a ekológiu.
Využitie tejto stratégie v Barcelone je ozvenou podobných snáh po celom svete. V Kalifornii, kde vlani požiar pohltil viac ako 850 000 hektárov, si tucet spoločností zmluvne najíma kozy na cielenú pastvu. V severnom Portugalsku sa 45 ohrozených koní Garrano a ich apetít zaslúžili o ochranu rezervácie Faia Brava pred ničivým dosahom požiaru v roku 2017.
V kanadskej provincii Britská Kolumbia zase využívajú na vyčistenie oblastí ohrozených požiarmi dobytok. V niektorých častiach Španielska sa táto stratégia ujala takmer pred 20 rokmi. Južný región Andalúzie vtedy začal platiť pastierom, aby so svojimi zvieratami prechádzali cez zarastené pláne a údolia. Regionálny program sa odvtedy rozrástol na viac ako 100 000 zvierat. Úrady to navyše podľa odhadov v porovnaní s mechanickým čistením pôdy vyjde približne na štvrtinu.
Čítajte aj Megalodon bol väčší a rýchlejší, než sa doteraz predpokladalo. Meral takmer 20 metrov
Spásanie prinieslo aj ďalšie výhody, zvieratá pri pohybe terénom roznášajú semená a zúrodňujú pôdu. Ich pomerne nevyberavé stravovacie návyky podporujú biodiverzitu tým, že obmedzujú konkurenčnú výhodu niektorých rastlín. Výskum naznačil, že cielené spásanie môže byť účinné, ak sa spojí s ďalšími metódami prevencie požiarov, ako je mechanické čistenie a riadené vypaľovanie, uviedla Julia Rouetová-Leducová, výskumná pracovníčka Nemeckého centra pre integrovaný výskum diverzity na univerzite v Lipsku.
„Nie je to zázračné riešenie. Ale je to súčasť riešenia, ktoré môže pomôcť krajine byť odolnejšou voči požiarom,“ povedala vedkyňa. Táto metóda je úspešná, pretože dokáže potlačiť dokonalé búrky, ktoré sa zrodili v dôsledku sucha spôsobeného zmenami klímy aj exodu obyvateľov z vidieka.
Čítajte aj Archeológovia objavili v Španielsku obrovskú megalitickú pamiatku
„Na bývalých pastvinách alebo poľnohospodárskej pôde rastie mnoho krovinatej a drevnatej vegetácie, ktorá vytvára množstvo paliva pre lesné požiare. To vedie k požiarom, ktoré sú väčšie a horšie sa kontrolujú, keď k nim dôjde,“ uviedla Rouetová-Leducová.
Pilotný projekt v Barcelone skončil v júli, úrady teraz zvažujú, že by najímali celkovo tri stáda, ktoré by spásali aj ďalšie zelené plochy v meste. Zvieratá nakoniec spásli 72 hektárov parku, ale premenili mesto aj ďalším, menej nápadným spôsobom. „Nastal boom obyvateľov mesta, ktorí chceli zvieratá navštevovať, mali to ako rodinný program. Takže to malo aj sociálny a kultúrny vplyv,“ hovorí radný Badia.