Michal Andrle z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (PrF UK) o jeho výsledkoch informoval v tlačovej správe. Strety medveďa s človekom nie sú na Slovensku ojedinelé a slovenskí lesníci požadujú reguláciu medveďov, ktoré označujú za premnožené. Téma ožila na Slovensku po tom, ako vlani v júni došlo k prvému prípadu úmrtia človeka po útoku medveďom v novodobých dejinách krajiny.
Po celom svete už je asi len 200-tisíc medveďov hnedých. Ich slovenská populácia podľa vedcov predstavuje unikátnu genetickú líniu, trochu izolovanú od zvyšku karpatského oblúka.
Čítajte aj V obci Očová usmrtili problémovú medvedicu, pohybovala sa v blízkosti domov
Experti zo Štátnej ochrany prírody pri aktuálnom výskume nazbierali počas dvoch vegetačných sezón viac ako 2000 vzoriek, predovšetkým medvedej srsti a trusu. Vedci z PRF UK potom vykonali analýzy DNA, ktoré umožnili odhadnúť početnosť a genetickú štruktúru slovenskej populácie medveďov.
„Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním je možné zhrnúť tak, že na Slovensku pravdepodobne nedochádza v poslednej dekáde k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého,“ uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie PRF UK.
„Z hľadiska evolučnej genetiky existuje koncept minimálnej životaschopnej populácie, teda populácie, ktorá má šancu dlhodobo prežívať aj napriek strate variability vplyvom genetického driftu a pôsobením ďalších náhodných udalostí, ako sú napr. epidémie,“ popísal Hulva.
Čítajte aj Štátna ochrana prírody radí, ako znížiť riziko stretu s medveďom
„Stanovenie prahovej hodnoty je ťažké, číslo okolo tisíc jedincov, ktorá je navyše unikátnou fylogeografickou líniou, však rozhodne nie je výrazne nad ňou,“ zdôraznil vedec.
Podľa aktuálneho odhadu mala v rokoch 2020 až 2021 západokarpatská populácia 1056 jedincov. Interval spoľahlivosti pri modelovaní veľkosti populácie sa pohyboval medzi 1012 až 1275 zvieratami. Odhady z genetického sčítania sú podľa odborníkov v dobrej zhode s dátami z klasického dlhodobého monitoringu pomocou priameho pozorovania alebo pobytových stôp. Predchádzajúca genetická štúdia, zameraná na roky 2013 až 2014, podľa expertov odhadla slovenskú populáciu medveďov na 1214.
Tím však upozornil, že výsledky týchto dvoch genetických výskumov nie sú priamo porovnateľné, pretože ich autori použili odlišný spôsob zberu dát aj štatistiky. Tím tak pracuje na zjednotení štatistickej analýzy oboch štúdií, aby bolo možné výsledky lepšie porovnať.
Podľa Hulvu celý koncept údajného premnoženia medveďov je z odborného hľadiska problematický. „Početnosť vrcholových predátorov v prírode nie je regulovaná inými organizmami, v ich populáciách sa preto vyvinuli samoregulačné mechanizmy, ako je napríklad pomalý vývoj, teritorialita, reprodukčná inhibícia alebo infanticída čiže zabíjanie mláďat,“ vysvetlil zoológ.
Čítajte aj Na severnej diaľnici D1 zrazilo auto medveďa. Usmrtil ho až zásahový tím
Hulva upozornil, že hoci je štandardné medializovať výsledky štúdií až po ich vydaní vo vedeckom časopise, v tomto prípade tím urobil výnimku – práve kvôli potrebe informovať verejnosť. Podľa vedcov možno predpokladať, že odhady aktuálnej aj staršej štúdie sa aj pri prípadných úpravách metodiky počas publikácie zásadne nezmenia. Rozdiely v početnosti by mali byť v poriadku štatistické chyby.
Tím zároveň upozornil, že zistené údaje nepopierajú, že medveď môže byť človeku nebezpečný. Podľa vedcov ale pravdepodobnosť interakcie medveďa s človekom predstavuje veľmi zložitý súbor otázok, na ktorých experti na ochranu prírody pracujú. Ide napríklad o snahu zamedziť adaptácii medveďov na ľudský faktor, okrem iného obmedziť im prístup k ľudskej potrave. Za kľúčové odborníci považujú aj dobré povedomie o preventívnych opatreniach potrebných v lokalitách, kde medvede žijú.