Stavbe egyptských pyramíd pomohlo stratené rameno rieky Níl

Pyramídy v Gíze sa západne od Nílu týčia ako pravidelné horské pásmo už 4 500 rokov. Cheopsova pyramída, postavená na pamiatku tohto panovníka 4. dynastie, zaberá plochu 5,2 hektára a v čase svojho vzniku (zhruba 2560 rokov pred naším letopočtom) sa vypínala do výšky 146 metrov.

09.09.2022 06:00
The Pyramids of Giza and the Great Sphinx, Egypt Foto:
debata

Stavbu pyramídy však zahaľovala záhada – starovekým architektom sa nejako podarilo od brehov Nílu cez púšť k pyramídovému poľu dopraviť 2,3 milióna vápencových a žulových blokov, z ktorých každý vážil priemerne vyše dvoch ton, píše denník The New York Times.

Ťahať stavebné kamene po súši by bolo vyčerpávajúce. Vedci sa preto dlho domnievali, že dávni Egypťania využili rieku alebo kanál – Níl je však dnes od pyramíd vzdialený na kilometre. Tím odborníkov teraz priniesol dôkazy o tom, že týmto úsekom púšte kedysi pretekalo stratené rameno Nílu, ktoré by prepravu obrovských dosiek do pyramídového komplexu značne uľahčilo. Na základe stôp zachovaných v púštnej pôde vedci rekonštruovali vzostup a pád Cheopsovho riečneho ramena, dnes už zaniknutej vetvy Nílu, za posledných 8000 rokov.

Great White Shark  biely žralok Čítajte aj Vedci zisťujú, prečo v obľúbenom novozélandskom zálive pribúda žralokov bielych

Závery zverejnené v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Science naznačujú, že rameno, ktoré úplne vyschlo okolo roku 600 pred naším letopočtom, zohrávalo pri stavbe divu sveta rozhodujúcu úlohu.

„Bez tohto ramena Nílu by na tomto mieste nebolo možné postaviť pyramídy,“ uviedla spoluautorka štúdie Hadeer Sheishaová z Európskeho centra pre výskum a vzdelávanie enviromentálnych geovied (CEREGE). Výskum podnietil nález veľkého množstva útržkov papyrusu na mieste starovekého prístavu pri Červenom mori z roku 2013. Niektoré zo zvitkov pochádzali z čias Cheopsovej vlády a opisujú úsilie jedného úradníka a jeho mužov dopraviť po Níle do Gízy vápenec, aby tam poslúžil ako stavebný materiál na vonkajšiu stranu Veľkej pyramídy. „Zaujalo ma to, pretože to potvrdzuje, že sa preprava stavebného materiálu pyramídy uskutočnila po vode,“ uviedla vedkyňa.

Vadret dal Corvatsch Čítajte aj V dôsledku teplého leta sa roztopil ľad starý 7000 rokov

Vedci o využití riečnej dopravy na dovoz materiálu až k pyramídam špekulujú už dlho. Preprava tovaru po rieke napokon nebola ničím novým, hovorí Joseph Manning z Yaleovej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal. „Vieme, že voda bola až pri pyramídach v Gíze – tak sa prepravoval kameň,“ uvádza Manning. Výskumníci však podľa neho pracovali s možnosťami, že starovekí stavitelia do púšte vytesali kanály.

Dôkazov pre teóriu o stratenej vodnej ceste bolo málo. Autori novej štúdie sa pri hľadaní riečnej cesty zavŕtali hlboko do púšte pri bývalom gízskom prístave, zhruba 6,5 kilometra od západného brehu Nílu, a pozdĺž predpokladaného Cheopsovho ramena, kde nazbierali päť stĺpcov hornín – takzvaných vrtných jadier.

waze policajt Čítajte aj Britská dopravná polícia dáva do aplikácie Waze falošné hlásenia o kontrolách

Z hĺbky vyše deviatich metrov vyniesli na svetlo časový záznam sedimentov v Gíze za posledných tisíc rokov. V laboratóriu vo Francúzsku potom Sheishaová a jej kolegovia vo vrtných jadrách hľadali zrnká peľu – drobné, ale stále stopy po rastlinnom živote. Odborníci takto objavili 61 druhov rastlín vrátane papradí, paliem a šáchorov. Peľ tŕstia a ďalších podobných rastlín svedčil o vodnom, močiarnom prostredí, zatiaľ čo peľ voči suchu odolných tráv pomohol určiť, „kedy bol Níl ďalej od pyramíd“ pre obdobie sucha, vysvetľuje spoluautor štúdie Christophe Morhange z univerzity Aix-Marseille vo Francúzsku.

Asi pred 8000 rokmi, keď severnú Afriku vrátane Sahary pokrývali jazerá a pastviny, bola oblasť okolo Gízy pod vodou. Pri následnom vysychaní si Cheopsova riečna vetva podľa odborníkov udržala približne 40 percent vody, čo z nej robilo ideálnu výpomoc pri stavbe pyramíd. Rieka podľa Sheishaovej zostala dostatočne hlboká na splav, ale zároveň nehrozili rozsiahle záplavy. Pohodlná cesta k pyramídam však netrvala dlho. Egypt sa stával čoraz suchším, hladina vody v Cheopsovom ramene klesla za hranicu únosnú pre lodnú dopravu a pyramídy sa prestali stavať.

debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #výskum #rieka #pyramída #Níl #Gíza
Flowers