Jazero leží v hornatej oblasti severozápadného Iránu, blízko tureckej hranice. Z jeho pôvodnej rozlohy viac ako 5000 kilometrov štvorcových je dnes pätina. Voda vysychá od roku 1995.
„Ak sa nedohodneme na kvótach (odoberaní vody), jazero celkom určite vyschne. Voda nepribúda okrem iného z nedostatku zrážok,“ povedala Ašrafzádehová. Ak sa má skaza zastaviť, je podľa nej potrebné zastaviť stavbu nových priehrad a obmedziť poľnohospodárske aktivity.
Čítajte aj Archeológovia v Indonézii objavili zatiaľ najstarší dôkaz chirurgickej amputácie
Jazero Orúmíje (tiež Urmijské jazero) je v dohode podpísanej v roku 1971 v iránskom Rámsare radené k miestam medzinárodného významu pre udržanie biotopov vodného vtáctva.
Jazero nemá odtok a jeho pôvodná veľkosť sa udržiavala vyváženým pomerom medzi pritekajúcou vodou a jej vyparovaním a využívaním ľuďmi.
Úbytok vody, ktorý začal roku 1995, sa vysvetľuje kombináciou zvyšujúcej sa teploty, menšieho množstva zrážok, budovania priehrad a intenzívnej poľnohospodárskej činnosti. Ustupujúca voda znamená ohrozenie napríklad plameniakov, jeleňov i divoko žijúcich oviec. Jazerná voda obsahuje soľ, žijú v nej kôrovce, ale nie ryby.
Čítajte aj Pôvodne Magalhaesova výprava pred 500 rokmi dokázala, že Zem je guľatá
Ašrafzádehová povedala, že jazero síce úplne nevyschlo, ale rozdelilo sa na severné a južné partie. Roku 2013 iránska vláda s Rozvojovým programom OSN začala záchranný program s japonskou finančnou účasťou. Po počiatočnom úspechu sa do roku 2017 plocha jazera rozšírila na 2300 kilometrov štvorcových, ale kvôli následným dlhodobým obdobiam sucha začala voda znova ustupovať.