A mnohí z nás vedia aj o najväčšej lesnej ploche v podobe tajgy tiahnucej sa od Ruska až po Kanadu. Ale koľko z nás by dokázalo vymenovať podmorský les?
Pod vodou sa skrývajú obrovské lesy z chalúh a morských rias, ktoré sa rozprestierajú na oveľa väčšej ploche, než sme si doteraz uvedomovali. Len málo z nich vôbec dostalo nejaké meno. Ale ich bujné koruny sú domovom obrovského množstva morských druhov.
Čítajte aj Robotka Cassie utvorila nový svetový rekord v behu na 100 metrovPri pobreží južnej Afriky sa rozkladá Veľký africký morský prales, zatiaľ čo Austrália sa môže pochváliť Veľkým južným útesom. Po celom svete existuje mnoho ďalších rozsiahlych, ale nepomenovaných podmorských lesov.
Nový výskum zistil, aké rozsiahle a produktívne tieto podmorské porasty sú. Svetové oceánske lesy pokrývajú plochu dvakrát väčšiu, než je India. V súčasnosti čelia hrozbám v podobe otepľujúceho sa mora a klimatických zmien. Môžu však byť aj čiastočným riešením, pretože sú schopné rýchlo rásť a zachytávať uhlík.
Podvodné lesy sú tvorené morskými riasami. Rovnako ako ostatné rastliny rastú morské riasy tak, že zachytávajú slnečnú energiu a oxid uhličitý prostredníctvom fotosyntézy. Najväčšie druhy dorastajú do výšky desiatok metrov a vytvárajú lesné koruny, ktoré sa pri pohybe vĺn kývajú v nekonečnom tanci.
Čítajte aj V Írskom mori objavili vrak lode, ktorá varovala Titanic pred ľadovcomRovnako ako stromy na súši poskytujú tieto morské riasy životné prostredie, potravu a úkryt širokej škále morských organizmov. Veľké druhy, ako je takzvaný morský bambus – hnedý rad druhu Ecklonia maxima – či obrie riasy, majú plynom plnené štruktúry, ktoré fungujú ako malé balóniky a pomáhajú im vytvárať rozsiahle plávajúce baldachýny.
Iné druhy sa spoliehajú na silné stonky, ktoré ich udržujú vo vzpriamenej polohe a podporujú ich fotosyntetické listy. Iné zase, ako Ecklonia radiata na austrálskom Veľkom južnom útese, sa rozprestierajú po morskom dne.
O morských riasach je už dlho známe, že patrí medzi najrýchlejšie rastúce rastliny na planéte. Doteraz však bolo veľmi náročné odhadnúť, akú veľkú plochu ich lesy pokrývajú.
Na súši je možné teraz lesy ľahko zmerať pomocou satelitov. Pod vodou je to oveľa zložitejšie. Väčšina satelitov nemôže vykonávať merania v hĺbkach, kde sa podmorské lesy nachádzajú.
Čítajte aj Vedci objavili spojenie medzi rakovinou a znečistením ovzdušiaAby tím austrálskych vedcov tento problém prekonal, spoľahol sa na milióny podvodných záznamov z vedeckej literatúry, on-line archívov, miestnych herbárov a občianskych vedeckých iniciatív.
Na základe týchto informácií vytvoril model globálneho rozšírenia oceánskych lesov a zistil, že pokrývajú šesť až 7,2 milióna kilometrov štvorcových. To je väčšia plocha ako Amazónia.
Vedci sa potom zamerali na produktivitu týchto oceánskych lesov – teda na to, ako rýchlo rastú. Museli prejsť stovky jednotlivých experimentálnych štúdií z celého sveta, kde rýchlosť rastu morských rias merali potápači – a zistili, že oceánske lesy sú dokonca produktívnejšie ako mnohé intenzívne pestované plodiny, ako je pšenica, ryža a kukurica.
Produktivita bola najvyššia v oblastiach mierneho pásma, ktoré sú obvykle obmývané chladnou vodou bohatou na živiny. Oceánske lesy v týchto oblastiach každoročne vyprodukujú v priemere dvakrát až jedenásťkrát viac biomasy ako spomínané plodiny pestované na rovnakej ploche.
Čítajte aj V Slovenskom krase objavili novú priepasť, našli v nej i ľudské kostiTieto zistenia sú podľa vedcov povzbudivé. Obrovskú produktivitu rias by ľudstvo mohlo využiť na zaistenie budúcej potravinovej bezpečnosti sveta. Farmy s morskými riasami by mohli doplniť produkciu potravín na pevnine a podporiť udržateľný rozvoj.
Takto rýchly rast tiež znamená, že morské riasy sú hladné po oxide uhličitom. Pri svojom raste odoberajú veľké množstvo uhlíka z morskej vody a atmosféry. Celosvetovo môžu oceánske lesy pohlcovať toľko uhlíka ako Amazónia, čo naznačuje, že by mohli zohrávať úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien.