Odborníci vo svojej novej správe o návrate druhov do voľnej prírody ukázali, že zásluhu na raste populácie týchto zvierat má ich dôsledná ochrana, obnova ich prirodzeného prostredia a riadený návrat do prírody, napísal denník The Guardian.
„Väčšina (druhov) sa spamätala vďaka ľudskému úsiliu. Pre mňa ako pre výskumníčku, ktorá sa venuje globálnej biodiverzite a sleduje celosvetové trendy, môžu byť štatistiky hocikedy depresívne, ale táto správa je naozaj skvelá a povzbudzujúca a inšpiruje ľudí, ako som ja, aby pokračovali v práci,“ povedala Louise McRaeová z londýnskej zoologickej spoločnosti (ZSL), ktorá sa na vzniku správy podieľala.
Čítajte aj Vo Francúzsku sa množia prípady horúčky dengue, prispieva k tomu zmena klímy
Medzi mäsožravcami zažíva v Európe najväčší comeback vlk. Po celé storočia ľudia vlky zabíjali, až sa v 70. rokoch minulého storočia ich populácia stenčila na historické minimum a ďalej prežívali len jednotlivé svorky na juhovýchode a severovýchode kontinentu. Od chvíle, keď sa objavili prvé zákony na ich ochranu a ľudia začali ich prítomnosť viac tolerovať, sa počet jedincov zvýšil o 1800 percent a odhaduje sa, že ich teraz v Európe žije asi 17-tisíc.
Podobne optimisticky to vyzerá s populáciou orlov morských (Haliaeetus albicilla), ktorých teraz žije v Európe asi 12 500 párov. Medzi rokmi 1970 a 2018 ich pribudlo 445 percent, najmä vďaka ich ochrane a zákazu nebezpečných pesticídov. O niečo menšiu vzostupnú tendenciu má počet medveďov hnedých (Ursus arctos), ktorých od roku 1960 v Európe pribudlo 44 percent.
„Pre ľudí je spolužitie s divokými šelmami stále veľká výzva, ale celkový postoj sa mení – životu s týmito druhmi v prostredí sa ale stále učíme,“ hovorí McRaeová.
Čítajte aj Psy dokážu z dychu svojho majiteľa vycítiť stres, zistili vedci
Ďalším úspešným druhom je bobor. V 20. storočí sa jeho populácia v Európe znížila až na 1200 kusov kvôli tomu, že tieto zvieratá často lovia kvôli srsti a kastoreu, čo je výlučok z pachových žliaz používaný pri výrobe parfumov. Od roku 1955 sa ale počet jedincov zvýšil o 16 000 percent. Medzi vtákmi sa úspešne obnovujú populácie supov bielohlavých či volaviek bielych.
Správa mapovala údaje týkajúce sa 24 druhov cicavcov, 25 druhov vtákov a jedného plaza. Hmyz ani rastliny vedci nezahrnuli najmä preto, že neexistujú informácie o dlhodobých trendoch a veľkosti populácií. „Tieto druhy sme vybrali, pretože sa im tak dobre darí; pri monitorovaní a ochrane sa totiž často stránia druhom, ktoré sú väčšie a príťažlivejšie,“ priznáva McRaeová.
Predchádzajúce analýzy ukázali, že práve na ochranu medveďov, vlkov, ale aj rysov mieri podľa smernice EÚ rovnaká čiastka ako na ochranu všetkých bezstavovcov dokopy. Niekedy je to síce tak, že ochrana kľúčových druhov, ako sú napríklad bobry a vlci, pomáha aj ďalším druhom v danom prostredí, ale neplatí to vždy. Napríklad niektoré druhy hmyzu sú čo do ochrany veľmi špecifické.
Čítajte aj Sú myši a potkany pre vás nočnou morou? Hygienici vyzývajú k deratizácii
Hoci táto správa o návrate niektorých druhov do Európy vyznieva optimisticky, na planéte druhy vymierajú rekordným tempom. Asi jednému miliónu druhov hrozí vyhynutie a aj tie, ktoré sa spamätávajú, majú za sebou dlhé desaťročia úpadku a žiadnemu sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť veľkosť populácie, ktorú mal kedysi.
Najúčinnejšími nástrojmi na ochranu druhov sú zákony na úrovni únie, ako sú smernice týkajúce sa ochrany životného prostredia, využívania pôdy alebo druhovej pestrosti. Funguje okrem iného rozširovanie a prepájanie chránených území, riadený návrat druhov do voľnej prírody a snahy o zlepšovanie prirodzeného prostredia. „Nová správa nám ukazuje nielen to, ktorým druhom sa v Európe darí, ale aj to, prečo to tak je,“ hovorí Frans Schepers, šéf organizácie Rewilding Europe, ktorá vznik správy iniciovala.