Správa o stave planéty 2022: Pokles populácií živočíchov je ohromujúci

Správa o stave planéty 2022 monitoruje takmer 32-tisíc populácií živočíchov a vyše 5230 druhov na svete. Od predchádzajúcej správy v roku 2020 je to nárast o 838 druhov a viac ako 11 000 populácií.

16.10.2022 06:00
wmo-gorilax Foto:
debata (6)

• Správa odhaľuje alarmujúci pokles početnosti populácií voľne žijúcich živočíchov v priemere o 69 %, a to za obdobie kratšie ako jeden ľudský život.

• Enormný pokles početnosti populácií nastala predovšetkým u živočíchov v tropických oblastiach a u sladkovodných druhov živočíchov.

• Čelíme nielen zmene klímy, ale aj masívnej strate biodiverzity. Vývoj možno zvrátiť, potrebujeme však zrýchliť transformáciu ekonomiky.

• Treba zvýšiť úsilie zamerané na ochranu a obnovu ekosystémov, súčasne musia byť výroba a spotreba udržateľnejšie a musíme zabezpečiť rýchlu a dôslednú dekarbonizáciu vo všetkých sektoroch.

• Sledované populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov zaznamenali od roku 1970 zničujúci pokles – v priemere o 69 %.

lastovicky Čítajte aj Poriadkumilovné, verné aj promiskuitné. Čo vieme o jedinečnom živote lastovičiek?

„Čelíme súbežne dvom krízam – ľudskou činnosťou spôsobenej zmenou klímy a strate biodiverzity, ktoré ohrozujú blahobyt a kvalitu života súčasných a budúcich generácií. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) je mimoriadne znepokojená novými údajmi v Správe o stave planéty, ktoré svedčia o zničujúcom poklese populácií voľne žijúcich živočíchov, najmä v tropických oblastiach, ktoré sú oblasťami s najvyššou biodiverzitou na svete. Ak chceme zvrátiť vývoj a zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre ľudí aj pre prírodu, musíme urobiť systémové zmeny,“ konštatoval Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

Sladkovodné živočíchy patria medzi najhrozenejšie

Údaje o poklese populácií živočíchov (tzv. „LivingPlanet Index“) potvrdzujú najdramatickejší pokles u živočíchov v tropických oblastiach a u sladkovodných živočíchov. Medzi rokmi 1970 a 2018 početnosť monitorovaných populácií živočíchov v Latinskej Amerike a karibskej oblasti poklesla v priemere o 94 %, u sladkovodných živočíchov bol pokles početnosti v priemere 83 %.

Pokles početnosti spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť spôsobená úpravami riek a mokradí a výstavbou bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov. Aj na Slovensku patria migrujúce ryby medzi najohrozenejšie.

Celkovo je na Slovensku v červenom zozname ohrozených druhov až 45 druhov rýb a 4 druhy mihúľ. Ešte pred niekoľkými desaťročiami žilo napr. na Slovensku päť druhov rýb z čeľade jeseterovitých. Dnes už je to len jeseter malý, aj ten však bol pri aktualizácii Červeného zoznamu IUCN zaradený medzi ohrozené druhy.

Z ôsmich druhov jeseterov pôvodne rozšírených v Európe je po aktualizácii zoznamu jeden druh ohrozený, sedem druhov je kriticky ohrozených a jeden – jeseter hladký – sa v Dunaji považuje za vyhynutého. Dunaj bol pritom posledným útočiskom tohto druhu v Európskej únii.

Pre zvrátenie trendu poklesu je potrebné zmeniť prístup k riekam. Európska únia si v Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 dala za cieľ oslobodiť, tzn. obnoviť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek. K cieľu sa prihlásilo aj Slovensko novou Koncepciou vodnej politiky, ktorá kladie dôraz na revitalizácie riek a mokradí a spriechodňova­nie riek.

Novak Djokovič Čítajte aj Je rýchly, silný, pružný aj odolný. Nového chrobáka tak vedci pomenovali po Djokovičovi

Strata prepojenosti krajiny je významným ohrozením

Zhoršovanie „ekologickej konektivity“, a to nielen priechodnosti riek, ale aj prepojenosti krajiny, predovšetkým prírodných a chránených území, zaraďuje Správa medzi významné ohrozenia živočíchov a téme venuje osobitnú kapitolu. Upozorňuje, že „fragmentácia krajiny obmedzuje schopnosť druhov pohybovať sa v nej a napĺňať svoje základné potreby, ako je presun za potravou, hľadanie si partnera a napĺňanie svojho životného cyklu.“ Podľa Správy, ktorá sa odvoláva na výskumy publikované v časopise Science, je len 10 % svetových suchozemských chránených oblastí prepojených a dve tretiny lokalít kriticky dôležitých pre migráciu medzi chránenými územiami nie sú dostatočne chránené.

„Aj na Slovensku narážame na to, že sa téme ochrany migračných trás živočíchov nevenuje dostatočná pozornosť. Zákon síce hovorí o ochrane ekologickej siete, no chýbajú verejne dostupné informácie o hlavných migračných trasách živočíchov, a tak možnosť využiť tieto údaje pri územnom a stavebnom plánovaní je obmedzená a vyžadovať ochranu migračných trás v praxi je zložité. Ekologické koridory ohrozuje výstavba v obciach, rekreačných oblastiach či výstavba ciest a železníc a už dnes zanedbávanie tejto témy významne ohrozuje na Slovensku niektoré druhy, napríklad populáciu rysa ostrovida,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

orol Čítajte aj Vlci, medvede a orly sa vracajú do Európy, ochrana priniesla plody

Hlavné hrozby: zmena krajiny a zmena klímy

Na základe analýzy údajov z Červeného zoznamu IUCN radí Správa medzi hlavné ohrozenia rozmanitosti suchozemských živočíchov: poľnohospodárstvo, lov, ťažbu lesov, znečistenie, rozšírenie inváznych druhov a zmenu klímy.

V súčasnosti je hlavnou hrozbou pre biodiverzitu zmena využitia krajiny, ničíme a pretvárame pôvodné ekosystémy. Ak však nedokážeme obmedziť otepľovanie planéty na 1,5°C z preindustriálneho obdobia,v naj­bližšej dekáde sa dominantnou stane zmena klímy. Už teraz sa klíma na Zemi oteplila o 1,2 °C a extrémne prejavy počasia spôsobujú vyhynutie živočíchov, napr.ropuchy zlatej či potkanca útesového.

Na druhej strane, nie všetky živočíchy zmena klímy ohrozuje. Niektoré druhy chrobákov a nočných motýľov, ktoré napádajú lesy severného mierneho a boreálneho pásma, majú vďaka dlhšiemu vegetačnému obdobiu viac generácií a prispievajú k hromadnému odumieraniu stromov v lesoch severnej Ameriky a Európy.

Lesy sú pritom kľúčovým suchozemským ekosystémom, ktorý prispieva k regulácii podnebia na Zemi. Lesy ukladajú viac uhlíka ako obsahuje všetka dostupná ropa, plyn a uhlie. Napriek tomu každý rok strácame približne 10 miliónov hektárov lesov, čo je zhruba rozloha Portugalska.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #planéta #druhy #klimatická zmena #živočíchy #rastliny
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy