Nosorožcom sa v uplynulom storočí skrátili rohy, zrejme kvôli pytliakom

Nosorožcom sa za posledné storočie skrátili rohy, vyplýva zo štúdie, o ktorej informoval The Guardian.

07.11.2022 06:00
nosorozec Foto:
debata

Podľa autorov výskumu by zmena mohla byť dôsledkom selekčných tlakov, pretože lovci a pytliaci dávali prednosť zvieratám s väčšími rohmi.

„V prípade nosorožcov ľudia v podstate vždy chceli čo najväčší roh,“ povedal hlavný autor štúdie Oscar Wilson z Helsinskej univerzity. Dodal, že práve tie pytliakom vynášajú vyššie sumy. Podľa Wilsona a jeho kolegov štúdia archívnych snímok zvierat naznačuje, že veľkosť rohu nosorožca v pomere k dĺžke jeho tela sa v priebehu času zmenšovala. Podobný trend vedci zaznamenali aj u divoko žijúcich slonov a oviec.

ladovec Čítajte aj Ľadovce v tretine chránených oblastí do roku 2050 zmiznú, tvrdí UNESCO

„Preferenčný lovecký výber jedincov s väčšími rohmi alebo klami viedol k tomu, že jedince s menšími znakmi prežívali a viac sa rozmnožovali, odovzdávali tieto znaky ďalším generáciám a výsledkom bola evolučná zmena,“ píšu autori štúdie v odbornom časopise People and Nature.

Vedci objav urobili na základe skúmania obrazov a fotografií nosorožcov, ktoré má k dispozícii charitatívna organizácia Rhino Resource Center (RRC) v Utrechte. Niektoré z týchto umeleckých diel pochádzajú z 15. storočia. Výsledky ukázali, že vzhľadom na dĺžku tela mali najdlhšie rohy nosorožce ostronosé a tuponosé, zatiaľ čo nosorožce sumatriansky mali rohy najkratšie. Pri všetkých piatich druhoch sa však dĺžka rohu v priebehu času zmenšovala. Hoci 65 z vyfotogra­fovaných nosorožcov bolo v zajatí, Wilson poznamenal, že väčšina z nich pochádzala buď priamo z voľnej prírody, alebo vo voľnej prírode predtým žili ich rodičia.

minirobot Čítajte aj Miniroboty, ktoré vyliečili zápal pľúc

To podľa neho naznačuje, že skrátenie rohov pravdepodobne odráža selekčné tlaky, ktorým zvieratá čelia vo svojom prirodzenom prostredí. Vedci ale teraz vykonávajú ďalší výskum s voľne žijúcimi populáciami, aby zistili, či sa prejavuje rovnaký trend. Vplyv zmenšovania rohov nie je známy, podľa Wilsona by však mohol byť škodlivý. „Nosorožce svoje rohy používajú, takže ich strata (pre ne) pravdepodobne nebude dobrá,“ povedal.

Nosorožce stále ohrozujú pytliaci, ktorých láka vysoký dopyt po ich rohoch. Veľký záujem o ne majú predovšetkým krajiny vo východnej Ázii, kde z nich podobne ako zo sloních klov vyrábajú väčšinou šperky, figúrky a maličkosti pre turistov. Používajú sa aj v tradičnej medicíne. Hoci bol predaj a nákup nosorožích rohov v roku 1977 v celom svete zakázaný, pre rastúci dopyt po rohoch ich pytliaci naďalej zabíjajú.

debata chyba
Viac na túto tému: #štúdia #vedci #výskum #nosorožec #roh nosorožca #roh
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy