„Štúdia otvára dvere do minulosti, ktoré boli v podstate stratené,“ uviedol hlavný autor štúdie, geológ a glaciológ na Kodanskej univerzite Kurt Kjaer. Vedci získali takzvanú environmentálnu DNA (eDNA) zo vzoriek pôdy. Ide o genetický materiál, ktorý organizmy vylúčili do svojho okolia, napríklad z chlpov, výlučkov, slín i zotlených tiel.
Čítajte aj Levočskí chirurgovia prvýkrát použili novú operačnú metódu. Na vyplnenie kostného defektu im poslúžilo bioaktívne sklo
Štúdium takto starej DNA môže byť výzvou, pretože genetický materiál sa časom rozpadá a vedcom zostávajú na skúmanie len drobné fragmenty. Vďaka najmodernejším technológiám sú však experti schopní získať genetickú informáciu aj z malých poškodených kúskov DNA, vysvetlil spoluautor štúdie vytlačenej v časopise Nature, genetik Eske Willerslev z Cambridgeskej univerzity. Vedci porovnávali nájdenú DNA s DNA rôznych známych druhov a hľadali zhody.
Foto: nature.com
Skúmané vzorky pochádzajú z usadeninového ložiska Kap Kobenhavn na grónskom polostrove Pearyho zeme. Dnes je tam polárna púšť, ale pred miliónmi rokov oblasť prechádzala obdobím intenzívnej klimatickej zmeny, vďaka ktorej stúpli teploty, povedal Willerslev. Miestne usadeniny sa pravdepodobne tvorili po desaťtisíce rokov predtým, než sa klíma ochladila a premenila ich na permafrost.
Chladné prostredie pomohlo uchovať chúlostivé kúsky DNA až do doby, kým sa na mieste objavili vedci a od roku 2006 začali vyvŕtavať vzorky. Počas obdobia tepla v regióne panovali priemerné teploty od 11 do 19 stupňov Celzia a oblasť bola plná života. Fragmenty DNA ukazujú na zmesi arktických stromov, ako sú brezy a vŕby, a teplomilnejších jedlí a cédrov. DNA tiež vykazuje stopy zvierat vrátane husí, zajacov a sobov. Doteraz sa vedelo o prítomnosti chrobákovitých a zajacov v lokalite.
Veľké prekvapenie predstavuje podľa Kjaera nájdenie DNA z mastodonta, vyhynutého chobotnatca, ktorý vyzerá ako kríženec slona a mamuta. Mnohé fosílie mastodontov boli predtým nájdené v lesoch mierneho pásma Severnej Ameriky. Tie od Grónska delia oceán a sú oveľa južnejšie, upozornil Willerslev.
Čítajte aj Viac ako 40 percent ľudí na svete verí v zlé čarodejnice, ukázala štúdia
„Nikdy by som nečakal, že nájdeme mastodonta na severe Grónska,“ povedal evolučný genetik zo Štokholmskej univerzity Love Dalén, ktorý sa však na štúdii nepodieľal.
Vďaka sedimentom, ktoré sa utvorili v ústí fjordu, mohli vedci tiež získať stopy po morskom živote v danom období. Ukazuje sa, že v oblasti žili zelené riasy, čo znamená, že okolité vody boli vtedy pravdepodobne oveľa teplejšie, hovorí Kjaer.
Vďaka tomu, že rastliny a živočíchy prežili obdobie dramatickej klimatickej zmeny, ich DNA by mohla poskytnúť „genetickú mapu“ pre adaptáciu na terajšie otepľovanie, verí Willerslev.
Dalén očakáva, že výskum DNA umožní stále hlbšie vhľady do minulosti. Vedec spolupracoval na štúdii súvisiacej s predchádzajúcou „najstaršou DNA“, ktorá bola z mamutieho zuba starého asi milión rokov. „Neprekvapilo by ma, keby sme sa dostali o najmenej jeden milión, alebo snáď niekoľko miliónov rokov späť, za predpokladu, že nájdeme tie správne vzorky,“ dodal Dalén.