Hlavným autorom štúdie, ktorú publikoval časopis Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, je paleontológ Lukáš Laibl z Geologického ústavu AV ČR. Na výskume ďalej spolupracovali Farid Saleh a Francesc Pérez-Peris z Univerzity v Lausanne.
Napriek svojim nepatrným rozmerom – približne okolo jedného milimetra – mali trilobitie mláďatá tvrdý pancier a zachovávajú sa tak pomerne hojne na mnohých paleontologických náleziskách. Dodnes sú známe u viac ako 180 druhov a dajú sa rozdeliť na dva typy. Tie prvého typu sa podobali dospelým trilobitom a žili na morskom dne. Mláďatá druhého typu boli guľovité alebo nafúknuté a voľne sa vznášali v morskej vode ako planktón.
Čítajte aj Slovenskí neurochirurgovia dosiahli medzinárodné uznanie vďaka unikátnej operácii driekovej chrbticeNa samom začiatku prvohôr, pred 520 až 495 miliónmi rokov, žili mláďatá trilobitov predovšetkým na morskom dne. Pred 495 až 470 miliónmi rokov sa ale morské ekosystémy začali meniť a niektoré trilobity vyvinuli planktónové larvy. Stalo sa tak niekoľkokrát nezávisle od seba, a preto boli neskôr moria bohato oživené vznášajúcimi sa drobnými larvami.
„Bola to doslova invázia. Počas niekoľkých desiatok miliónov rokov planktónne trilobitie larvy zaplnili oceány. Dôvodom zrejme bolo, že mali dostatok potravy v podobe zvýšeného množstva jednobunkových rias v morskej vode, takzvaného fytoplanktónu. Na základe veľkosti trilobitích lariev predpokladáme, že väčšina z nich sa živila práve fytoplanktónom. Trilobitie larvy žijúce na morskom dne však nevymizli, len boli doplnené planktónovými,“ vysvetľuje autor štúdie Lukáš Laibl z Geologického ústavu AV ČR.
Trilobitie larvy ako cenný zdroj potravy
Počas ordoviku, teda pred 485 až 444 miliónmi rokov, sa v morskej vode vznášalo značné množstvo trilobitích lariev, ktoré dosahovali veľkosť od 0,3 až po 2 milimetre. Významne preto ovplyvnili vtedajší morský život.
„Väčšie voľne plávajúce živočíchy sa nedokážu živiť priamo mikroskopickými planktónovými riasami. Do potravinového reťazca tak musíte vložiť nejaký medzičlánok – drobný živočíšny planktón, ktorý žerie riasy a je zožraný niečím väčším. V dnešných moriach sú to napríklad drobné kôrovce alebo ich larvy. V ordovických moriach to boli práve larvy trilobitov,“ dopĺňa Lukáš Laibl.
Planktónové larvy trilobitov tak predstavovali dôležitú súčasť potravinového reťazca dávnych morí a slúžili ako potrava pre dospelých plávajúcich článkonožcov alebo prvých stavovcov.
Text: Martina Speváčková a Markéta Wernerová, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR