Nová štúdia uvádza aj ďalší dôvod: môžu sa pritom natierať prírodným repelentom proti kliešťom, napísal spravodajský server The New York Times. Keď sa medvede škrabkajú o kôru, z ich stromových škrabadiel sa uvoľňujú dechty, živice a miazga. Hustá smola z bukov priľne na srsť a kožu najdlhšie, a je odolná voči vode, čo z nej robí potenciálne významného kandidáta na účinný repelent proti kliešťom.
Čítajte aj Vyše 40 percentám všetkých ekosystémov v USA hrozí kolaps, uvádza štúdia
Agnieszka Sergielová, biologička z Poľskej akadémie vied, odborníčka na medvede a autorka štúdie publikovanej minulý mesiac v časopise Journal of Zoology, uviedla, že zvieratá sa málokedy dopúšťajú takého zložitého správania, ako je obtieranie sa o stromy, len z jedného dôvodu. „Medzi cicavcami vidíme veľa príkladov, keď využívajú stromy na samoliečbu,“ povedala. Preto sa rozhodla spoločne so svojimi kolegami preskúmať, či môže trenie o stromy medvede chrániť pred parazitmi. Biológovia už roky pozorujú, že medvede hnedé a medvede baribali majú v obzvláštnej obľube určité druhy stromov – predovšetkým ide o buky. Príťažlivosť týchto stromov je pre medvede taká silná, že vedci používajú výraznú vôňu bukovej živice, aby medvede prilákali, keď ich potrebujú študovať vo voľnej prírode, alebo na privolanie v zoologických záhradách.
Aby otestovala hypotézu, že buková živica odpudzuje kliešte, použila doktorka Sergielová testovaciu trubicu, do ktorej dala na jednu stranu bukovú živicu, na druhú stranu vodu, a potom nachytala pijaky lužné (Dermacentor reticulatus), široko rozšírený druh, o ktorom sa vie, že hodujú na medveďoch.
Čítajte aj Rozloha ľadovej pokrývky v okolí Antarktídy je rekordne malá
Sledovala, či začnú tieto parazity utekať od bukovej živice k bezpečnej, čistej vode na druhom konci. A utekali! „Bolo naozaj zrejmé, že bukovú živicu nenávidia,“ povedala Agnès Blaiseová, biologička z univerzity vo francúzskom Štrasburgu a spoluautorka štúdie. „Niektorí pijaci boli naozaj rýchli, behali okolo a schovávali sa pod vodou,“ povedala.
A to vedci do štúdie nezapočítali kliešte, ktorým sa podarilo z testovacej trubičky uniknúť úplne. „Našlo sa medzi nimi niekoľko Houdiniov,“ dodala doktorka Blaiseová s odvolaním sa na slávneho eskamotéra a majstra únikov Harryho Houdiniho. „Ale inak to boli dobré laboratórne zvieratá,“ povedala.
Čítajte aj Stačila by nám na hodinách jedna číslica? Podľa slovenských vedcov áno. Aká?
Vedci sa pri svojej štúdii zamerali na kliešte, pretože sú rozšírené a prispôsobené rôznym prírodným prostrediam. Navyše pre klimatické zmeny sa ich habitat neustále rozširuje, rovnako ako sa predlžuje obdobie ich aktivity počas roka. Kliešte sú tiež prenášačmi chorôb, aj keď vedci stále ešte zisťujú, aké patogény na medvede prenášajú.