Podľa nového výskumu má ale estrálny cyklus, čiže pravidelné fyziologické zmeny v reprodukčných orgánoch samičiek placentálnych cicavcov, malú súvislosť so správaním myších samičiek. Pomocou programu zameraného na strojové učenie štúdia po sekundách sledovala správanie zvierat skúmajúcich otvorený priestor. Myší samčekovia vykazovali v porovnaní so samičkami viac nepredvídateľného správania.
Štúdia, ktorú publikoval vedecký časopis Current Biology, tak spochybňuje sto rokov staré stereotypy, kvôli ktorým neboli samičky zvierat zaraďované do vedeckého výskumu a ženy sa kvôli nim nemohli zúčastňovať klinických štúdií až do 90. rokov.
Čítajte aj Vystavenie sa potu iných ľudí môže podľa štúdie pomôcť znížiť sociálnu úzkosť
„Nový výskum stavia všetky tieto predpoklady o rozdieloch medzi pohlaviami a vplyve hormónov na hlavu,“ uviedla Rebecca Shanskyová, behaviorálna neurovedkyňa z Severovýchodnej univerzity, ktorá sa na spomínanej štúdii podieľala.
Cena za vyradenie ženského pohlavia z vedeckého výskumu – či u ľudí, alebo zvierat – je vysoká. Ženy majú proti mužom dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytnú závažné vedľajšie účinky liekov, z ktorých väčšina má navyše dávkovanie vychádzajúce z pôvodného testovania liečiv, ktoré sa obvykle vykonáva na mužoch. Ženy tiež nemusia mať z liekov rovnaký úžitok.
Ženy „schopné otehotnieť“, ako skupinu označila federálna vláda Spojených štátov, boli z väčšiny klinických štúdií liekov vyradené až do roku 1993, kedy po výskumníkoch financovaných z Národných inštitútov zdravia (NIH) začal nový zákon vyžadovať zaradenie žien a menšín. Odvtedy ženy tvoria takmer polovicu účastníkov klinického výskumu. V štúdiách niektorých liekov, napríklad tých na kardiovaskulárne choroby a psychiatrické poruchy, ale majú oproti mužom aj naďalej nižšie zastúpenie.
Čítajte aj Rastliny nie sú nemé. V strese kričia o pomoc. Najviac reagujú na smäd a rezné rany
Obrovský rozdiel medzi pohlaviami pretrváva obzvlášť v základnom vedeckom výskume, ktorý vďaka štúdiám vykonávaným na laboratórnych zvieratách otvára cestu k prelomovým objavom v medicíne. Ako ukázal prehľad zverejnený v roku 2010, päťkrát prevažujú štúdie na samcoch laboratórnych zvierat.
Od roku 2016 NIH, ktorý disponuje zdrojmi určenými na výskum, vyžaduje od všetkých laboratórií, ktoré financuje, aby brali vo svojich výskumoch ohľad na pohlavie. Až na pár výnimiek po výskumníkoch vyžaduje analýzu dát s ohľadom na pohlavie a zaradenie samičiek aj samčekov do štúdií zameraných na stavovce.
V spomínanej štúdii kamery po dobu 20 minút zaznamenávali 15 dní správanie 16 myších samičiek a samčekov v otvorenom priestore – vo veľkej nádobe. Estrálny cyklus samičiek mal podľa vedeckého tímu len malý vplyv na ich správanie.
Čítajte aj Riziko srdcového infarktu je pri nákaze chrípkou až šesťnásobné, tvrdí štúdia
Myší samčekovia navyše vykazovali oproti samičkám nevyspytateľnejšie správanie. Hladina hormónov u samčekov tiež kolíše a mení sa v priebehu celého dňa. Spoločne umiestnenie myších samčekov navyše vytvárajú hierarchiu založenú na dominancii, alfa samci majú oproti tým submisívnejším až desaťkrát vyššiu hladinu testosterónu.
„Zdá sa, že sme to celých sto rokov mysleli naopak – v skutočnosti sú to rozdiely v mužských hormónoch, ktoré správanie ovplyvňujú viac ako ženské hormóny,“ uviedol Sandeep Robert Datta, neurobiológ z Harvardovej lekárskej školy, ktorý sa na novej štúdii tiež podieľal. „Je to hypotéza, ktorú sa chystáme overiť,“ dodal.