Z výskumov BBC ale vyplýva, že sa niektoré morské organizmy tomuto prostrediu prispôsobili na bunkovej úrovni, aby tiesnivým podmienkam zvládli odolávať. Vedecký tím z Austrálie a Japonska nedávno natočil v rekordnej hĺbke 8336 metrov v Boninskej priekope pri juhu Japonského súostrovia rybu z čeľade terčovkovitých.
Čítajte aj Austrálsko-japonský vedecký tím natočil ryby v rekordnej hĺbke ôsmich kilometrov
Hadalová zóna, ktorá je pomenovaná po gréckom bohu podsvetia Hádovi a siaha od šiestich po 11 kilometrov pod hladinou mora, je domovom pre bohatý ekosystém morského života napriek na prvý pohľad nehostinným podmienkam. Napríklad v Mariánskej priekope panuje tlak 1086 barov, ktorý vedkyňa Abbie Chapmanová z londýnskej University College London (UCL) pre predstavu pripodobnila k pocitu, akoby na hlave človeka stála stovka slonov.
Predstava, že v týchto častiach oceánu nie je život možný, panovala až do roku 1977. Vedecký tím zo Spojených štátov vtedy zaznamenal v hĺbke takmer dva a pol kilometra pod hladinou Tichého oceánu pomocou diaľkovo ovládaného plavidla stovky dovtedy neznámych druhov morských organizmov.
Do tohtoročného apríla bola za najhlbšie žijúcu rybu považovaná Pseudoliparis swirei, ktorú vedci v roku 2017 zaznamenali v hĺbke 8178 v Mariánskej priekope.
Živočíchy ako napríklad niektoré druhy rôznonožcov z radu kôrovcov, alebo Pseudoliparis swirei majú vysokú mieru organických molekúl zvaných piezolity, ktoré zabraňujú tomu, aby sa ich bunkové membrány a bielkoviny pod extrémne vysokým tlakom rozdrvili.
Čítajte aj Rastliny nie sú nemé. V strese kričia o pomoc. Najviac reagujú na smäd a rezné rany
Hlbokomorský biológ Tim Shank z vedeckej inštitúcie Woods Hole Oceanographic Institution v americkom štáte Massachusetts prirovnal efekt týchto molekúl k ukotveniu stanu kolíkmi. Pôsobia totiž proti hmotnosti okolitého vodného stĺpca tým, že zväčšujú priestor, ktorý bielkoviny zaberajú vo vnútri buniek organizmu. Vedecké štúdie ukázali, že miera piezolytu zvaného trimethylaminoxid (TMAO) u oceánskych organizmov rastie v závislosti od hĺbky, v ktorej žijú.
Na rozdiel od rýb, ktoré sa pohybujú bližšie k morskej hladine, tiež hlbokomorské ryby nemajú plynový mechúr, ktorý rybám umožňuje voľné vznášanie v rôznych hĺbkach. Vo väčšej hĺbke by ich totiž rozdiel tlaku medzi plynom naplnenou dutinou a vodou tlačiacou zvonku roztrhol.
Rovnako tak sa hlbokomorské organizmy nemôžu pri tvorbe cukrov kvôli chýbajúcemu priamemu slnečnému svetlu spoliehať na fotosyntézu. Namiesto toho pomocou chemosyntézy „žijú z chemických látok vychádzajúcich z morského dna“, uviedol Shank.
Ryby žijúce v hĺbkach oceánov sa takisto museli prispôsobiť prostrediu s veľmi nízkym obsahom kyslíka. Z minuloročnej štúdie v časopise Scientic Reports vyplýva, že napríklad mexické jaskynné ryby majú väčšie červené krvinky. Tie produkujú vyššiu koncentráciu bielkoviny hemoglobínu, ktorá prenáša kyslík do celého tela.