Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo oživiť hlísty, ktoré boli 46 000 rokov zamrznuté v sibírskom permafroste, teda večne zmrznutej pôde. Prvoúste živočíchy žili, keď po Zemi chodili neandrtálci a mamuti, a genetické testovanie naznačuje, že by mohlo ísť o už vyhynutý druh.
Žiadna z pôvodných hlíst nie je už nažive, tvorovia sa však začali po oživení množiť a majú potomkov. O záveroch štúdie napísal denník The Wall Street Journal (WSJ).
Hlísty sa nachádzali asi 39 metrov pod zemou neďaleko rieky Kolyma vo východnom Rusku. Vedci vzorky permafrostu nazbierali už pred zhruba 20 rokmi a nechali ich zamrznuté. Vďaka výpočtu úbytku atómov rádioaktívneho uhlíka C14 v pôvodne živých objektoch, teda rádiouhlíkovou metódou, sa podarilo určiť vek hlístic na 46 000 rokov.
Vedci potom nechali vzorky niekoľko týždňov v Petriho miske s výživovým roztokom v zhruba izbovej teplote. Niektoré hlísty sa prebrali k životu a začali sa množiť. Podľa neďalekej rieky na mieste, kde boli vzorky objavené, dostali hlísty názov Panagrolaimus kolymaensis.
Živočíchy boli po desiatky tisíc rokov v stave takzvanej kryptobiózy, ich organizmy prestali metabolizovať, vyvíjať sa či obnovovať. Kryptobióza má rôzne podoby, ktoré sa medzi sebou líšia svojím spúšťacím mechanizmom. Vedci ju pozorujú ako u živočíchov, tak u rastlín. Ako presne funguje, však stále nie je jasné.
„Komplexný a mnohobunkový organizmus, ktorý sa dokáže vypnúť, vojsť do stavu akéhosi pozastaveného života a vo všetkých rozmeroch sa javiť ako mŕtvy, to je ohromujúce,“ povedal WSJ Thomas Boothby, molekulárny biológ z Wyomingskej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Čítajte viac Mikroorganizmus nájdený na Sibíri po 24 000 rokoch prebrali k životuVedci vypozorovali, že potomkovia oživených hlíst ako obranu proti stresovým faktorom, ako je napríklad dehydratácia, používajú sacharid zvaný trehalóza, ktorý pri zamrznutí sformuje substanciu podobnú sklu, ktorá má schopnosť chrániť bunky.
Kryptobiózu u zvierat prvýkrát opísal v 18. storočí Antoni van Leeuwenhoek, holandský obchodník s textíliami, ktorý je považovaný za otca mikrobiológie, píše WSJ. Pomocou mikroskopov pozoroval mikroorganizmy, ktoré nazýval „malými zvieratami“. V liste v roku 1702 opísal, ako vhodil do vody materiál, ktorý pôsobil mŕtvo, ale počas hodiny sa začal hemžiť životom.
Čítajte aj Slovenskí vedci sa pokúšajú o významný objav. Skúmajú účinky MCT oleja s čili na rakovinové bunky Čítajte viac Vedci našli na Sibíri levíčatá, ktoré žili pred desiatkami tisíc rokov