Strata končatiny je v živočíšnej ríši väčšinou rozsudkom smrti. Obzvlášť u divoko žijúcich zvierat a hmyzu. Existuje však jedna výnimka, na ktorú upozornili vedci z univerzity v nemeckom Wüzburgu. Mravce, podobne ako človek, dokážu amputovať končatiny, aby svojmu druhovi zachránili život. Vedci prípady amputácií dokumentovali u mravcov druhu Camponotus floridanus, ktoré sú najviac rozšírené na juhovýchodnom pobreží Spojených štátov. Tento druh 6 až 12 milimetrových mravcov sídli najmä v lesnatých oblastiach, no nájsť ho je možné aj v záhradách a blízko ľudských obydlí.
Pri pozorovaní vedci zistili, že mravce si navzájom dokážu čistiť rany a vylučovať do nich protizápalové sekréty, či v hraničných prípadoch v záujme záchrany života aj amputovať poranenú končatinu pomocou silných čeľustí. Ak sa poranená časť končatiny nachádzala bližšie k telu, takmer vždy ju amputovali. Čím nižšie sa nachádzala, tým bola snaha o jej záchranu väčšia. “V rámci našej štúdie sme vôbec po prvýkrát popísali, ako iné živočíchy využívajú amputácie na záchranu svojich životov,” uviedol entomológ, Erik Frank z Univerzity vo Würzburgu. “Som presvedčený, že spôsob, akým sa mravce starajú o ranených je tým najviac sofistikovaným v živočíšnej ríši, hneď po tom našom,” dodal.
Unikát v živočíšnej ríši
Vedci zatiaľ nevedia, podľa čoho sa mravce rozhodujú, či sa budú o ranenú končatinu starať alebo ju rovno amputujú. “Vieme len, že metódy liečby sa odlišujú.” Súvisí to s prúdením hemolymfy, modro-zelenej tekutiny, ktorá je ekvivalentom krvi u väčšiny bezstavovcov. “Zranenie nižšie na končatine majú zvýšené prúdenie hemolymfy, čo znamená, že patogény vstupujú do tela už po piatich minútach, čím sa amputácie stávajú zbytočnými. Zranenia vyššie na končatine však majú oveľa pomalšie prúdenie hemolymfy, čo poskytuje dostatok času na včasné a účinné amputácie,” vysvetlil E. Frank. Celý proces amputácie trvá minimálne 40 minút, no vedci dokumentovali aj prípade, kedy trval viac ako tri hodiny.
Mravce s amputovanými končatinami mali oveľa väčšiu šancu prežiť, než keby ich končatiny neboli ošetrené vôbec. Podľa výskumu prežilo amputáciu 90 až 95 percent mravcov, čo je viac než dvojnásobok pri šanci na prežitie s neošetrenou ranou. Ošetrenie rany v spodnej časti končatiny bolo úspešné na 75 percent, v porovnaní s 15-percentnou šancou na prežitie pri neošetrenej rane.
Dôležité je tiež spomenúť, že mravce končatiny amputovali len samičkám, ktorých úloha v kolóniách je oveľa dôležitejšia, než pri samčekoch. A dôvod, prečo tak mravce robia? “Je na to jeden veľmi jednoduchý evolučný dôvod. Šetrí to zdroje. Ak totiž mravce môžu s relatívne malým úsilím rehabilitovať robotníka, z ktorého sa potom opätovne stane aktívny a produktívny člen kolónie, záchrana má veľmi vysokú hodnotu,” uzatvára E. Frank.