Napríklad tmavo sfarbená zákernica dokáže v chladnom počasí lepšie nájsť sexuálneho partnera ako jej svetlejší náprotivok. Tmavší samci sa totiž v skorých hodinách ľahšie zohrejú, a preto sa môžu predtým venovať ostatným veciam, zatiaľ čo ostatní chrobáci sa ešte zohrejú. Vyplýva to zo štúdie, o ktorej napísal The Guardian.
„Na jednej strane by sme sa mohli radovať a hovoriť si: Ako sa hmyzu darí? Reaguje na klimatické zmeny. Nemusíme sa oň báť,“ povedala Mariella Herbersteinová, behaviorálna ekologička z Macquarie University v austrálskom Sydney. „A potom by sme sa mohli na druhý deň zobudiť a povedať si: A sakra – už sa nevedia nájsť, pretože stratili naozaj dôležité identifikačné farby, ktoré im pomáhajú nájsť partnera.“
Pre horúce počasie v týchto dňoch venujú chovatelia v košickej zoologickej záhrade zvieratám zvýšenú pozornosť.
Medzi vedcami podľa Herbersteinovej prevláda teória, že keď sa zvýši teplota, hmyz sa do veľkej miery vyvíja tak, že produkuje menej pigmentu melanínu, ktorý reguluje jeho odtieň, a stáva sa svetlejším a jasnejším.
Napríklad žlto sfarbené žiarivé krídla jedného druhu motýľa (Colias meadii) zo severoamerických hôr v priebehu času s rastúcou teplotou blednú, vyplýva zo štúdie z roku 2016. V období od 80. rokov 20. storočia do roku 2000 bolo čoraz menej pravdepodobné, že Lienka dvojbodková bude mať krídla čierne s červenými škvrnami namiesto červených s čiernymi škvrnami. Tmavých škvŕn na chrbte ‚mandeliniek‘ tiež ubúda s teplejšou jarou.
Tento trend ale podľa tímu Herbersteinovej nie je jednoznačný. Následná štúdia motýľov druhu Colias meadii, ktorá skúmala viac ako 800 motýľov nazbieraných pre múzejné vzorky v rokoch 1953–2013, zistila, že v niektorých oblastiach ich svetložlté krídla v priebehu času stmavli. Podľa štúdie z roku 2018 jeden druh pakobylky s postupom času, ako sa otepľovalo, zelenal a stmavol.
Podľa autorov najnovšej štúdie to môže byť spôsobené tým, že výskumníci pracujú s obmedzeným súborom dát a že väčšina z toho mála zozbieraných údajov pochádza z podobných štúdií s podobným hmyzom na podobných miestach. Je to pravdepodobne aj preto, že melanín nemá len funkciu súvisiacu s teplom, ale podieľa sa na imunologickej obrane a pomáha chrániť pred ultrafialovým žiarením zo slnka.
Čítajte viac Európa nie je pripravená na dôsledky klimatických zmien
Farba sa však tiež podieľa na prilákaní partnerov, maskovaní pred predátormi alebo korisťou a umožňuje jednému príslušníkovi druhu ľahko rozpoznať ostatných – a to všetko by sa mohlo zvyšovaním teploty zmeniť. „Ak ovplyvňujeme ich rozmnožovanie, máme vážny dopad na životaschopnosť ich populácie,“ povedala Herbersteinová. „Je to jednoducho jedna z tých častí, na ktoré musíme prísť,“ dodala. Rozlúštenie tejto hádanky by podľa vedcov mohlo hrať kľúčovú úlohu pri zisťovaní, ako presne by hmyz mohol byť schopný prečkať klimatickú zmenu.